megarysula komentáře u knih
Trochu prekombinované. Jedno ľutujem, že som si pri čítaní knihy neznačila, koľkokrát hlavná hrdinka (a aj ostatné postavy vrátane dievčatka s ťažkým hendikepom) zagúľala očami. Neviem, či je to chyba len slovenského prekladu, ale strašne ma to rušilo. Inak na zabitie času OK.
Príbeh bol fajn, možno však mám načítaných podobných kníh už veľa, lebo v prvej štvrtine knihy som už vedela, aké bude rozuzlenie. Rozprávač i jeho manželka na mňa nepôsobili príliš sympaticky a uveriteľne ako milujúci sa manželský pár - on jej takmer do konca neveril, ona bola hysterická neurotička. Príbeh sa však dobre čítal, dej mal spád, páčilo sa mi striedanie dvoch línií príbehu. Záver príliš prekombinovaný, chcelo by to dopilovať. Knihu som prečítala v čakárni u lekára - príjemne mi skrátila to pekelne dlhé čakanie.
Hoci som knihu začala pôvodne čítať kvôli detektívnemu príbehu, línia zvnútra prehnitého, no navonok krásneho jablka v podobe chorých rodinných vzťahov, vychodených chodníčkov vzorcov správania (z ktorých sa žiadna z postáv nemôže a v podstate ani nechce vymaniť, lebo koreň toho všetkého je "proklatě" hlboko) ma však zaujala oveľa viac. Pár krát som mala pocit, že už to je príliš pritiahnuté za vlasy, že takto by to nemohlo v skutočnosti byť, zamyslela som sa však nad vzťahmi a ľuďmi v mojom blízkom i vzdialenejšom okolí a - áno, aj takéto bývajú občas vzťahy v rodine. Stačí jeden chorý človek a potom sa to už vezie z generácie na generáciu