Mimosa26
komentáře u knih
Chladnokrevně
Truman Capote
Veľmi ma prekvapilo, že knihu Chladnokrevně vydalo zrovno Naše Nakladatelství (tento rok sa im podarilo podobné prekvapenie s knihou Barva nachu). Asi by som ju prehliadla, keby mi neudrelo do očí meno Capote a nezistila by som, že v slovenčine vyšla pod Absyntom. Každopádne k samotnej knihe: Zamilovala som si ju od prvej stránky, nemala som pocit jedinej zbytočnej vety. Nie je to kniha plná akcie a prelievania krvi, je však veľmi surová a dojímavá práve vďaka svojej faktografickosti. Dočkáme sa psychologického rozboru postáv (či už obetí, vrahov, vyšetrovateľov, obyvateľov mestečka aj priateľov obetí). Capote však nepodáva čiernobiely obraz o postavách. Nešetrí ich, no zároveň ich vyobrazuje veľmi ľudsky. Ukazuje ich dobré aj zlé stránky, slabosti aj prednosti. Zároveň neromantizuje príbeh a neospravedlňuje správanie vrahov. Bavili ma aj pasáže, ktoré sa netýkali priamo vyšetrovania, ale analyzovali atmosféru v malom mestečku po takejto udalosti. Pre mňa osobne je kniha Chladnokrevně majstrovsky vyvážené dielo po všetkých stránkach, ktoré ma absolútne vtiahlo do deja.
Barva nachu
Alice Walker
Málokedy ma kniha tak očarí, ako sa to podarilo Barvě nachu. Zo začiatku pôsobí dej knihy veľmi kruto a bezútešne, no postupne v ňom pribúdajú momenty nádeje a porozumenia.
Celá kniha je pretkaná silou ženského priateľstva a lásky, ktoré pomáha hrdinkám príbehu vyrovnať sa s ťažkými a traumatizujúcimi životnými skúsenosťami.
Stretneme sa v nej s témami ako je rasizmus, sexizmus, zneužívanie, násilie, bieda, prístup k vzdelaniu, kolonializmus, materstvo, otázka sexuálnej orientácie, problém patriarchátu a s mnohými inými... Avšak je to aj kniha o Bohu, o vzťahu k nemu, o strácaní viery, o jeho opätovnom hľadaní a zobrazení Boha.
Druhá polovica knihy na mňa pôsobila ako balzam na dušu. Je menej šokujúca, viac filozofická, postavy sa v nej snažia nájsť pokoj v sebe samých a ukotvenie v živote.
Po prečítaní prvých strán by som povedala, že je to jedna z najsmutnejších a najdepresívnejších kníh, aké som chytila do ruky.
Po prečítaní posledných strán by som povedala, že je to jeden z najkrajších príbehov nádeje, priateľstva, odpustenia, viery a ženskej sily, ktoré som čítala.