modranka komentáře u knih
Poetická kniha, ktorá nás prenesie do historického Anglicka. Je to vlastne historická romanca s erotickými kapitolami. Musím napísať, že sú tam aj jedna dve pornografické scény, ale zahŕňa aj obyčajný život jednej aristokratickej rodiny, ktorá je poznačená inou sexuálnou deviáciou (úchylkou). Učiteľom lásky je vlastne kniha z 18. storočia, ale praktickú stránku obstará muž, ktorý má skúsenosti z háremu. Erotika je zameraná na ukojenie ženy, mužské uspokojenie je zahrnuté len ako vyvrcholenie aktu. Preto je zrejme cieľová skupina čitateľa ženské publikum, ale ja by som odporučila, aby si knihu prečítali najmä muži.
SPOILER: Príbeh treba čítať až po prečítaní prvej časti. Hodne sa v ňom vyskytuje napojenie na knihu Milenec. Oba príbehu sú životné osudy dvoch prostitútov, ktorých životná dráha bola predurčená už v detstve. Jeden bol určený pre prostitúciu žien, druhý pre prostitúciu mužov. A práve o tomto druhom (Gabrielovi) je tento príbeh. Príbeh o tom, kedy zneužívané dieťa nie je schopné v dospelosti prijať lásku, dotyky a vášeň ženy. A tu začína erotika, ktorá sa v podobných knihách málokedy vyskytuje. Mimochodom veľmi vzrušujúco napísaná. Je to o mladej žene, ktorá sa snaží v mužovi, ktorého celý život bol zameraný len na uspokojovanie mužov, naučiť prijímať dotyky žien.
Jeden z najerotickejších príbehov, ktoré som kedy čítala. Úplne sa vymyká príbehom s eroticko-pornografickým námetom, ktorých je v posledných rokoch neúrekom. Štýl písanie je hodne poetický, a práve to zaraďuje knihy k tým kvalitnejším. Erotika je spracovaná veľmi jemne, vzrušujúco a odporučila by som knihu prečítať najmä mužom, aby vedeli, čo žena od milenca očakáva. Samotný príbeh je zaujímavý, exteriéry oblasť prostitúcie, ale nie tej vulgárnej, ale tej, ktorá sa zaoberá ľudským telom, ľudskou mysľou, chtíčom, vášňou.
Upozornenie... tento príbeh nečítajte, ak nemáte prečítanú prvú časť. Bezprostredne na seba nadväzuje.
Tak ako som písala v komentári pri prvej časti, musím povedať, že aj teraz je zle volený literárny jazyk. Podľa mňa by autor prvú osobu mal použiť iba v prípade, ak ráta s vnútornými monológmi, alebo nejakou formou životopisu. Text je v podaní Viktórie, pritom niektoré časti scén Viktória nemohla vidieť, napriek tomu je to písané v prvej osobe.
Text je veľmi, veľmi depresívny, nie je to oddychová literatúra a mala som čo robiť knihu dočítať. Po prečítaní som mala zlý pocit, vôbec som si neoddýchla.
A aj táto časť končí akosi divne. SPOILER: Ak nejaká žena unesie štvormesačné dieťa, prelepí mu cez ústa pásku, takmer ho zabije, nechá podpáliť niekomu auto a podobne... tak ju jednoducho autorka vypustila beztrestne z psychiatrickej kliniky. Predpokladám, že v skutočnom živote by to bolo úplne inak.
Čo však musím pochváliť je obálka knihy. Ako v prvej časti tak aj v druhej. Tá jedna hviezdička je len za obálku knihy.
Mohla by to byť veľmi zaujímavá téma, ale úplne zabitá štýlom písania a niektorými nelogickými súvislosťami. Text je písaný v aktuálnom prítomnom čase v prvej osobe, hlasom hlavnej hrdinky Viktórie. Niekde v polovici knihy táto prvá osoba prechádza do hlavnej postavy Tamary, čo čitateľa mätie. Ak sa čitateľ nastaví na prvú osobu a odrazu tou prvou osobou je niekto úplne iný, tak je to nekvalitne odvedená práca autorky.
SPOILER: Navyše autorka postavila jednu z literárnych postáv do situácie kedy potrebovala vlastné meno (sobáš) ale autorka odrazu urobila z príbehu sci-fi kedy táto postava vystupuje pod falošným menom pri oficiálnom občianskom akte. Tak to bola pre mňa poriadne silná káva. Myslí si autorka, že čitateľ je idiot????
Sorry .. za toto všetko len jednu hviezdičku
Príbeh sa čítal veľmi dobre. Veľmi pekne je opísaná prax vo výcviku psov. Milovníci psov si prídu na svoje. Hviezdičky som predsa len ubrala za to, že sa mi zdá, ako keby Robertsovej príbehy s kriminálnou zápletkou boli písané podla jednej schémy. Vrah je vždy známy, a to potom už nie je to pravé orechové. Navyše obálka je síce pekná, ale nemá nič spoločné s príbehom.
Traja bratia, tri priateľky... to je základ pre novú trilógiu z dielne Nory Roberts. Po prečítaní knihy som mala pocit, že treba nejakú tú priečku v dome zbúrať, premaľovať police a prestavať nábytok. Kto chce začať podnikať, čítajte. Dobre napísaný realistický príbeh so štipkou ducharčiny. Tej som sa trochu zľakla, ale po prečítaní knihy som zistila, že sa celkom teším ako duch Lizzy zamáva s ostatnými aktérmi príbehu.
Jednu hviezdičku som stiahla za obálku. Už som veľmi, veľmi dávno nevidela tak odpudzujúcu obálku. V porovnaní s originálom mi bolo do plaču. Ženská s vykĺbenou rukou, 30 % čierna a šedá machuľa, no hrúza. Pozrite aká je originálna obálka http://www.fantasticfiction.co.uk/r/nora-roberts/next-always.htm
A teraz mi povedzte, že by ste nestiahli jednu hviezdičku. Presne tak je opísaný hotel.
kniha sa veľmi ťažko hodnotí. Niektoré poviedky boli dobré, iné nie. Ale tie nudné a nič nehovoriace, písané ako keby len preto, že ich treba zaradiť do projektu, bolo viac. Urobila som si priemer za poviedky a vyšlo mi číslo 2 hviezdičky
Niektoré poviedky mi skôr pripomínali umelecký fejtón. No, stačilo prečítať 1x a dala by som 3*, ale za redakčnú prácu sťahujem 1 hviezdičku... ako základ v knihe chýbala obsah poviedok. To je pre čitateľa zavádzajúce. Až keď začne čítať, zistí, že ide o poviedky.
Príbeh mi pripadal, ako dávno napísaný, vytiahnutý zo šuplíka. Prečítala som ho so zaťatými zubami, ALE prečítala!
Z príbehu jasne cítiť, že už to píše muž (Hamilton Cartland-myslím, že to je syn B. Cartlandovej). Dej je prepracovanejší, nie je taký sladký ako sme poznali od Barbary. Myslela som si, že budem čítať niečo veľmi banálne a romantické, ale bola som milo prekvapená. Malo to švih, dobrú zápletku (špionáž) a nechýbala ani romantika, humor a intrigy. Na oddych výborné. Naozaj som nemala za čo stiahnuť hviezdičku, takže tentokrát má meno Cartland odo mňa plnú paľbu.
Anotácia knihy je výstižná, veľa neprezrádza ale podchytí to podstatné. Príbeh je trochu depresívny, nie veľmi romantický, skôr zameraný na matku s psychickou poruchou. Fabula deja je vyvážená tým, že autorka vytvorila partiu mladých ľudí, ktorí brali život s humorným nadhľadom.
Mrzí ma však, že ako "slovenská" autorka sa odklonila od európskej tvorby a skĺzla k tomu, že napodobila americký štýl písania. Pre scény a postavy, ktoré sa jej nechcelo opisovať, odkázala čitateľa na americký film alebo literárnu postavu z americkej tvorby. Toho tam bolo na môj vkus požehnane. Za to som stiahla jednu hviezdičku. Druhú hviezdičku som stiahla za štýl písania, v ktorom sa striedalo rozprávanie s aktívnym prítomným časom v prvej osobe. Nečítalo sa to zle, ale nebolo to ani to pravé orechové.
Poznámka: Obálka je skvelá. Naozaj vystihuje mentálne pocity hlavnej hrdinky, miernu depresiu, nerozhodnosť, zraniteľnosť, bezmocnosť.
Zvolila som zlatú strednú cestu. Text sa čítal dobre, ale toho paranormálne...(všeličoho) som už mala plné zuby. Myslím si, že čeština je bohatá na synonymá a bolo by fajn, keby ich prekladatelia aj používali. Tým nechcem povedať, že by kniha bola zle preložená.
Podľa životopisu je autorka lekárka. Škoda, že nevyužila príležitosť čerpať viac tém zo svojej profesie. Tento príbeh bol síce celkom zaujímavý, ale postavy sú ploché, scény tak sterilné, že úplne absentujú. Vetná skladba úbohá, čo napokon z príbehu urobilo jednoduchý text vhodný pre čitateľa, ktorému stačí len čítať a neočakáva žiaden literárny zážitok. Text je veľmi depresívny, absentuje tu romantika - cieľová skupina boli predsa ženy. Alebo sa mýlim?
Za toto všetko som stiahla hneď dve hviezdičky. Sorrry!
SPOILER: Postava Olympie bola otrasná, vyznievala ako onuca, s ktorou si môže muž robiť čo len chce. Nesedelo mi to k dcére podnikateľa, k dievčaťu, ktoré malo všetko, ktoré otcovi viedlo domácnosť. Zápletka s mentálne retardovanou dcérou bola fakt pritiahnutá za vlasy. Zápletka s Kamilom - to snáď už ani nechce komentár... taká hlupaňa predsa nemohla byť. A nakoniec to pozitívne, čo mal priniesť vzťah z Bohušom autorka vyhodila von oknom. Za toto sťahujem ďalšiu hviezdičku.
Štvrtú hviezdičku sťahujem za to, že autorka opäť vyzdvihla ako kladný vzťah dvoch zadaných partnerov, (ženatý muž, vydatá žena).
Z literárneho hľadiska jedna z najslabších noviel, ktoré som kedy čítala. Text je písaný v aktuálnom prítomnom čase z pohľadu personálneho rozprávača - pretransformované cez viacerých aktérov, kde sa dejové sekvencie zbytočne opakujú. - Tak za toto som dala dole hneď 2 hviezdičky.
Za fabulu deja som stiahla ďalšiu hviezdičku, vlastne som nepochopila, čo autorka touto prácou chcela povedať. SPOILER: Staršia žena si berie mladšieho muža, ktorý sa z milujúceho otca mení na únoscu vlastného syna. Nemal na to vôbec dôvod!!! Myslela som si, že konfliktnou osobou v príbehu bude opatrovateľka, ale figu! Konfliktnou osobou bola matka dvojčiat.
Je to depresívny príbeh - (ale len prerozprávaný príbeh), z ktorého som vôbec nenadobudla pocit, že by mohol byť realitou.
Dve hviezdičky dávam len preto, že to je moja prvá kniha od Tess Stimsonovej, takže jej dávam ešte šancu.
Príbeh priamo nadväzuje na prvý diel, preto odporúčam začať prvou časťou a pokračovať až s týmto dielom. Postavy sú totožné, humor už bol slabší, v porovnaní s prvým dielom. Je to jeden z tých príbehov, kedy sa mladá žena vyberie dobrovoľne rozhodne zničiť si vlastnú povesť. Akosi mi to k 19. storočiu nepasovalo. Hlavné postavy robili totálne nepochopiteľné rozhodnutia.
SPOILER: Aby sa matka radovala, že jej dcéra prchla so zvrhlíkom... tak to už bola silná káva. Aby tzv. gentleman "pretiahol" pannu v šenku - to už snáď ani netreba komentovať... A pritom sa všetci tvárili, že tak to má byť.
No, smola, u mňa len za 3 hviezdičky aj to so zaťatými zubami. Ale mladšej generácii si príbeh bude určite páčiť.
Vcelku humorný príbeh, dialógy inteligentné. Anotácia je výstižná, nie je čo dodať. Jednu hviezdičku sťahujem za zbytočne zdĺhavý deň. Ani obálka nepatrí k tým najlepším, ale čo už!
Dámy, prižmúrte oči nad historickými reáliami a príbeh sa vám bude páčiť. Je mierne originálny, lebo tu si vyššie postavená aristokratka má zobrať nižšie postaveného šľachtica. Prvá časť je trochu nudná - veď to poznáte? - tradičné krajčírky, plesy, šľachtické povinnosti, nudné dni za zatvorenými dverami, návšteva múzea ale aj krčmy... tak nejako dej postupuje, kým sa nedostane do fázy, že začne byť dobrodružný, Emma našla vlastnú vôľu a Nick má možnosť bojovať za svoju lásku. Pekná romantika, ale jednu poznámku si predsa len neodpustím.
Hoci historické romance patria ku knihám, kde veľmi nemôžeme čakať historickú pravdu, predsa len by som bola radšej, keby aspoň lokalizácia príbehu bola pravdivá - aspoň trošičku. Štát Rosewald je neexistujúci štátik, autorka ho umiestnila na severozápadnú hranicu rakúsko-uhorskej monarchie začiatkom 19. storočia, takže to by mali byť Čechy. Za to som stiahla jednu hviezdičku. Druhú za počiatočnú časť príbehu, lebo asi pri 50 strane som mala nutkanie knihu odložiť. Ale vydržte, čítajte, záver bude priam rozprávkový.
Zaujímavý príbeh, ktorý vás núti zamyslieť sa nad osudom iných žien, nad správaním tyranov a bezmocnosťou sociálneho systému. I keď príbeh v niektorých svojich častiach bol trochu nelogicky, a niekedy zdĺhavý, oplatí sa prečitať si ho. Mala som trochu obavu, že budem čítať o násilí, bitkách a týraní, (no, toto tam samozrejme je), ale skôr je to o sústavnom úniku pred vlastnou identitou.
Jednu hviezdičku sťahujem za zbytočnú duchárčinu.
Ak čítate tento príbeh v roku 2014 - zdá sa vám sci-fi prostredie trochu nedomyslené. Lenže kto mohol vedieť, ako sa bude vyvíjať budúcnosť, že? Ako detektívka je príbeh napínavý a dostatočne dramatický. Romantika tie mala svoj dramatický moment. Oplatí sa prečítať. Celkom sa teším na pokračovanie série, najmä na to, ako autorka začne zapracovávate technické vymoženosti. Bude to ako návrat v čase.