modranka komentáře u knih
Klasická detektívka v tom zmysle, že do poslednej chvíle neviete kto je páchateľ. Ale rovnako tak do poslednej chvíle premýšľate, kto vlastne prípad vyšetruje. (viac nemôžem prezradiť - nebolo by to fér). Na záver zistíte, že v príbehu je hodne zbytočných scén a postáv. Za to som stiahla jednu hviezdičku, druhú za záver, ktorý už bol tak trochu mystický. Autor sa v príbehu viac zameral na dobové reálie než na samotný detektívny príbeh. Napriek mojim výhradám odporúčam knihu prečítať... ja idem na druhú časť.
Začiatok novej trilógie Sestry Dunkanové.
Príbeh so silnou politickou tématikou - boj za práva žien kontra muži si bránia svoje pozície. Čo ma však zaujalo najviac bol fakt, že autorka čitateľov prinúti premýšľať kde je miesto ženy, matky, manželky a čo je pre ženský rod prirodzenejšie. Čo by v skutočnosti chceli? Mať pokojný život, vychovávať novú generáciu, ľúbiť a byť milovaná, alebo bojovať za práva, ktoré im v podstate šťastie neprinášajú. Autorka túto tému spracovala tak bravúrne, že čitateľka nemá ani paru o tom, čo si o celej téme myslí Jane Feather, ale prinúti premýšľať každú z nás kde sú hranice práv a slobôd a kde zostali malé bezbranné deti novej generácie.
Odporúčam však počkať na všetky tri časti, lebo prvá časť otvára indície pre druhú a zrejme sa budeme musieť po vydaní druhej vrátiť k prvej časti.
Obálka je tentokrát veľmi, veľmi elegantná, klobúk dolu pred autorom.
Pre mňa sklamanie... tisíckrát omieľaný príbeh zo škótskej Vysočiny a pre mňa trochu nudne napísaný. Príbeh nemal v podstate žiadnu zápletku a aj ten náznak s nemanželským dieťaťom autorka totálne zmrvila. Ale počas celého príbehu som sa nevedela zbaviť pocitu, že som tento námet už niekedy čítala. Druhá časť by mala byť o Owenovi a Maggie - prečítame, posúdime.
Ako už býva zvykom našich vydavateľov, sériu začínajú vydávať ak nie od konca, tak od jeho stredu. Postavy z prvej časti aktívne vstupujú do deja tejto časti a je na vás, či vám bude chýbať dej predchádzajúcej časti. Mne to trochu vadilo. Samotný dej je dosť predvídateľný, ničím originálny, podobných námetov sme už prečítali požehnane. Keďže však originál text vznikol v roku 1988 - v tom čase musel byť zaujímavý - no nie veľmi dobre napísaný. Chvíľami som mala pocit, že každá veta začína Iaine alebo Islaen. Zápletka s neverou mi pripadala násilne pritiahnutá za vlasy a zloduch vystupujúci v príbehu mal vždy tendenciu pristihnúť Iaina s nohavicami pri kolenách... často to bolo úsmevné.
A opäť sklamanie, nudné, zdĺhavé, absentovali emócie tam kde by mali byť, nakoniec mi pani Jana nebola vôbec sympatická.
Dokončenie príbehy, ktorý snáď dáva nádej aj nám ostatným
Príbeh prvorepublikový, ale o čo mu chýba modernosti, o to je zaujímavejší. Nejde o sladkú romantiku, ale príbeh mladých ľudí, ktorí za svoju lásku musia naozaj tvrdo zaplatiť. Od Blažkovej Marie sú asi všetky príbehy také krásne, rovnako ako boli pekné jej herecké výkony.
Rukopis Aleny Jakoubkovej je nenapodobiteľný, až sa vám zdá, že všetky jej knihy sú na jedno kopyto - "brdo" ako vravia Česi. Ako je nenapodobiteľný, tak sú jej knihy nezabudnuteľné a akýmsi pomyselným špagátom spájajú Európsku mentalitu naprieč západnými krajinami.
Aj v tomto príbehu pani Alena humorne - aj keď tak trochu cez slzy - vystihla charakteristiku každej jednej postavy aj so svojimi národnými špecifikami.
Veľa toho neprezradím, ale hádam sa len naše mladé dievčatá z príbehu trochu poučia a nebudú si musieť spolu s autorkou vravieť: Bože, já jsem ale blbá nána.
Takže až toto je záverečná časť... nemôžem povedať, že by Hermína vo mne vzbudila sympatie ani v poslednej časti. Podľa môjho názoru to bola vypočítavá nevďačnica, ktorá opúšťa manžela aj deti a ide za vidinou dedičstva v krajine kde ani nie je veľmi vítaná. Vždy jej viac záležalo na cudzích, než na vlastných deťoch. Nuž ale život bol zrejme taký.
Celkom by som si rada prečítala o (možno!) nevlastných bratoch.
Príbeh, ktorý vás chytí od začiatku až do poslednej stránky.... nebudem vymýšľať vlastné slová, pomôžem si slovami z príbehu:
*** Bol to jednoducho príbeh o sile predstavivosti a o jej pôsobení na našu pamäť.***
alebo
*** Príbehy sú naším ochranným sfarbením. Má ich každý, nielen ľudia pochádzajúci z rozhádaných či inak príšerných rodín, aj keď tí ich, prirodzene, nazbierali omnoho viac.***
ak vás nenaladí na knihu tento úryvok, tak knihu ani nečítajte - nebude vás baviť
*** Tajomstvo nakazí dušu hnilobou. Ak ho nevyriekneme, presiakne do podvedomia, preniká telom, charakterom, až napokon ovládne rozum a uvažovanie – a nakoniec nezostane nič, len tajomstvo, ktoré neslobodno vysloviť a ktoré sa musí za každú cenu udržať vnútri. Je to skaza, vnútorná pohroma. ***
Klobúk dole napísať z jedného pera toľko listov po hromade.... ALE... keďže mám vo zvyku čítať knihy na jeden záťah, v polovici knihy ma začala taká záplava korešpondencie unavovať nie kvôli tomu, že ich bolo veľa, alebo že neboli zaujímavé, ale listy, hoci ich písalo viac osôb, boli písané v jednom duchu, v jednej myšlienke - nič nenasvedčovalo tomu, že to píšu rôzni ľudia v rôznych časových hraniciach.
U mňa iba priemer.
Druhá časť bola o trošku lepšia než prvá, aristokraciu strieda stredná vrstva, čo dáva oveľa lepší základ na zaujímavý dej. Treba však pripomenúť, že časti treba čítať postupne, lebo základ tohto príbehu je v prvej časti a je to veľmi podstatný základ.
Zdá sa mi, že zaujímavosť príbehov sa bude stupňovať s počtom častí série... Na Pandoru sa teším - teda na podnikanie ženy v 19. storočí, ale celkom bude zaujímavý príbeh aj s doktorkou či Westom.
Z mojej strany tak trochu sklamanie. U Kleypasovej som zvyknutá na originál nápady, no toto bolo niečo, čo som od iných autoriek čítala tisíckrát... navyše hlavná hrdinka bola hlupaňa, čo vyvrcholilo v závere knihy - ale chápem, že nejaký základ na nový príbeh bolo treba. Musím sa priznať, že všetky ostatné vedľajšie postavy boli zaujímavejšie, než samotní hlavní hrdinovia (Devon a Kathleen).
U mňa priemer... prikláňam sa k názoru, že obálka českého vydania je elegantná, ale rovnako sa mi páči aj obálka slovenského vydania, ktorá je vlastne pôvodná obálka z originálu. Viac než tri hviezdičky nedám.
Poviedku by som zaradila medzi príbehy pre mládež. Detektívka absolútne nezvládnutá, má črty zošitového prípadu, vhodná tak pre -násť ročných. Text nevyzretý, dobové reálie v práci pôsobia ako päsť na oko. Pripadalo mi to ako zápis z nejakého policajného spisu, s ktorým sa autor pokúšal pracovať. Napriek týmto mojim poznámkam nápad na sériu Vraždy v Tatrách je úžasný, ale na spracovanie série nepostačujúci ak sa s príbehom nevie pracovať. Odporúčam autorovi pred vydaním postúpiť text redaktorovi, alebo aspoň vydavateľovi na posúdenie.
Dej pretkaný akýmsi cestovným breviárom, čo úplne potlačilo samotný príbeh. Vzťahy rodičov s deťmi, či vzájomných partnerov boli divné. Obálka je nádherná, ale príbeh pre mňa nudný.
Príbeh, ktorý vás vtiahne do deja a drží vás v napätí do poslednej stránky. Ale neodpustím si poznámku na módu 18. storočia... krinolíny a vysoké účesy - budiš! - aj parochne u mužov by som ešte ako tak prešla....ALE! namaľované líčka, pery a muška na tvári muža? ts..ts..ts.. tak neviem... akosi som sa nevedela cez túto módu preniesť.
Dúfam, že čoskoro vydavateľ vydá aj pokračovanie príbehu, lebo kadečo tu zostalo nedopovedané... a druhá časť by mala byť o Emily a Ashlym...
Oddychové krimi s predvídateľnou zápletkou. Hodnotím priemerne, lebo príbeh taký je. Neodpustím si úsmevnú poznámku: "Mrkl do zpětného zrcátka a zahlédl svoje kobaltově modré oči." - vysvetlite mi či takéto niečo môže urobiť vodič auta. :-)
Predvídateľné, oddychové a rozprávkové - nepáčil sa mi nenávistný tón voči Rusku a Rusom. Preto také nízke hodnotenie.
Začiatok zaujímavej ságy... dúfam, že ju vydavateľ vydá celú. Z pohľadu románu pre mládež veľmi pekná literárna práca, ale z pohľadu literatúry pre dospelých v príbehu chýba viac napätia.
Obálka je nádherná, elegantná - škoda, že už čas takto pekne oblečených sestričiek skončil.