monika4272 komentáře u knih

Nesbo urobil malú odbočku od holeoviek už s Lovcami mozgov, ale očakávania v spojitosti so Synom boli aj tak veľké. Našťastie, žiadne sklamanie sa nekoná – Syn bol dokonalý! Prežívala som pri ňom taký ten pocit, keď sa ani nestíhate načiahnuť po šálke kávy, keksíku, či telefóne, aby ste urobili na Instagram fotku, ako čítate.
Takto: vy tam toho Harryho budete na prvých stranách čakať. Lebo budete čítať o známych miestach v Osle, o policajtoch, väzniciach, díleroch, vrahoch, a aspoň na chvíľku vám napadne, kedy sa tam ten Harry konečne objaví? Síce sa to nestane, ale už po pár stranách zistíte, že to nie je ani potrebné. Je to typická detektívka so všetkým, čo k tomu patrí - hrdinovia, záporáci, korupcia, vraždy, vyšetrovanie aj nečakané zvraty included.
Čo ma najviac potešilo je, že ide o uzatvorený príbeh (nepredpokladám žiadne pokračovania). Čiže čistá detektívková esencia v jednej knihe. Dúfam, že sa podobnej dočkáme odteraz každý rok.

4 30.11.2014

Detstvo na Slovensku je iné ako niekde v Amerike. Keby autor použil motívy známe z amerických hororov, bola by jeho kniha ťažšie uveriteľná a oveľa menej účinná. Namiesto toho používa veci, ktoré sú nám všetkým známe. Sídlisko v obyčajnom okresnom meste. Kúsok lesa. Problémy s rodičmi. Hračky. Zimu.
Najhoršie veci v hororoch sú deti, bábiky a šašovia. Prečo? Lebo symbolizujú nevinnosť, radosť, zraniteľnosť. Preto keď dostanú nejaký strašidelný príznak, vyvolávajú oveľa väčšie emócie ako zombíci či masakre s motorovou pílou. Pravé horory sú založené na psychike, lebo to čo je navonku, to sa dá ľahko ovládať, ale čo je skryté vnútri, pod povrchom, čo nikto netuší, lebo to visí len niekde vo vzduchu, toho sa bojíme najviac…
V polovici knihy som predpokladala, že to celé bude len také bububu, a že po dočítaní knihu zavriem (teda iPad odložím) a pôjdem pokojne spať. Namiesto toho som si záver fakt užila a obrazy z knihy mi potom ešte zopár večerov ostávali v pamäti. To je pre mňa známka dobrej knihy.

6 31.10.2014