Nitro1 komentáře u knih
Nie je to knižka pre každého. Štýl rozprávania, jazyk, v neposlednom rade názory a uhol pohľadu na veci, zodpovedajú dobe - ide o prvú polovicu dvadsiateho storočia, čiže bezmála (naozaj nahrubo, prosím) sto rokov. To, čo sa tejto knižke vyčíta perom Whacka, je pravda vegetariánov (veľmi presné, Lucifuk:) a lesbických feministiek a sufražetiek zo Slobody zvierat. To isté možno z ich zorného uhla povedať aj o Hemingwayovych Zelených pahorkoch afrických, dokonca aj o Vágnerovych knižkách o odlove zvere v Afrike. Ondrejovove Príhody v divočine sú láskavým, takmer poetickým pohľadom na africkú divú prírodu (prvý a tretí príbeh) a na džungľu indonézskej Sumatry, sú humánne a v istom zmysle humanistické. Zároveň pútavé, chce sa vám čítať ďalej; mne sa to chce v päťdesdiatke nahlas čítať môjmu vnúčikovi, a hádam, že aj on sa k Príhodám v divočine o päťdesiat rokov vráti.