recenzentka komentáře u knih
čím ďalej tým viac mi náš život a prítomnosť začínajú pripomínať 1984...bohužiaľ. pri čítaní tejto nadčasovej knihy mi behali zimomriavky po chrbáte.-..-.veľmi zaujímavé čítanie o totalitnej spoločnosti kontrolujúcej a riadiacej každého člena až na úrovni myšlienok.
pôvodne to bolo myslené ako parodovanie "červeného režimu" - lenže v skutočnosti kontrolu robia všetky spoločnosti bez rozdielu farebnosti...rozhodne odporúčam.
milujem tento príbeh, nielen pre filmové spracovanie, kde bolo skvelé obsadenie.je to príbeh hľadania a nachádzania cesty k sebe dvoch odlišných bratov.
odporúčam a vždy sa teším, keď si ho môžem prečítať alebo pozrieť znova.
prvý krát som ju čítala ešte na strednej škole ako povinné čítanie - vtedy sme sa na niektorých pasážach vedeli aj zasmiať. dnes keď som aj ja mama mi trhajú opisy utrpenia hrdinov na fronte, ale aj pri návšteve rodiny na opušťák srdce. čím som staršia, tým ťažšie mi je čítať knihu bez toho, aby som pri nej neplakala.bravúrne spracované osobné spomienky na prvú svetovú vojnu. každá vojna je nezmyselná...opis spolužiakov zo strednej školy, ktorých ešte ako nedospelé deti nahnali na najtvrdšie nasadenie na západný front. obrazy vojnových bojov a oddychu medzi nimi prepojené s návštevou rodiny a najmä matky v nemecku - skvelo popísaný osobnostný rast hlavného hrdinu zo stredoškolského študenta na dospelého muža.
osobne na knihe nedostatky nevidím.
vyborný pohľad do "medicínskej mafie" a prelínanie profesijného a súkromného života hlavných postáv. ako vždy Segal nesklamal a rada sa k nej vraciam, aj ke´d som ju už niekoľkokrát čítala. radosť sa k takejto knihe posadiť na "jeden dúšok".
najťažšie rozhodnutie aké môže žena v živote urobiť - lepšie vždy čítať knihu než vidieť film...odporúčam...pre každého na veľmi hlboké zamyslenie o živote a hodnotách v ňom.
200 strán prečítaných, pre mňa totálna strata času a nevidím zmysel v čítaní pokračovať - rozvláčne, bez hlbky a myšlienky, ktorá by ma obohatila.