richo komentáře u knih
Veľmi smutné až depresívne čítanie, obzvlášť ak patríte do kategórie ľudí starších ako päťdesiat rokov. A ešte naviac, ak patríte k ľudom vychovaným v domácnosti kde vaša mamina chcela vždy len to najlepšie, a často iba preto, aby si pripomenula svoje lepšie časy. Smutne ladení príbeh o zomieraní, či lepšie povedané, o dožívaní manželského páru po tom ako sa ich ilúzie o životnom štýle úplne rozchádzajú so životným štýlom ich detí a aj o tom aké odlišné sú hodnoty ľudí pred a po päťdesiatke a pred a po 1989.
Je len škoda že celý príbeh nevedie nikam a vytvára len depresívnu náladu uvedomovania si bezvýchodiskovej situácie ľudí na konci života. Hudba, ktorá sa v spomienkach prelína celým príbehom je milým spestrením ale nedodáva príbehu nič iné ako trochu rarity. V celej knihe sa nič nevyrieši, nikam sa nedôjde, nikto si nič podstatné neuvedomí a nik sa nezmení. Koniec knihy je otvorený a každý z nás si môže domyslieť čo sa stalo. Celá kniha my však nedovolí domyslieť si pozitívny koniec a som tomu rád. Nič pozitívne do tohto príbehu nepatrí.
Je mi však ľúto že celý tento príbeh mi nedal nič čo by ma niečomu naučilo, alebo mi ukázalo niečo čo nepoznám či zviditeľnilo pohľad na známe z nového uhla. Okrem toho, že sa neutápame v nekončiacom optimizme a vulgárnosti, je táto kniha prázdna a veľmi podobná literatúre populárnej knižnice.
Je to škoda, lebo zo začiatku mala potenciál, dať ľuďom ako ja, blížiacim sa k starobe, lekciu. Dostal som však len jasnú správu že samovražda je lepšia voľba.