Santon komentáře u knih
S literárnym útvarom drubble, čiže ultra krátkou poviedkou resp. akýmsi mini skečom o maximálne sto slovách vrátane názvu, som sa prvýkrát stretol u talentovanej spisovateľky fantastiky Lenony Štiblaríkovej a jej vydarenej mikrozbierke strašidelných miniatúr Abeceda žerie deda. Tieto krátke, desivé alebo humorné, často krát úderne a dobre vypointované jednohubky ma okamžite chytili, pretože vytvoriť na tak malom priestore nejaký príbeh, načrtnúť scénu či zápletku a hlavne pobaviť, je už kumšt hodný literárneho majstrovstva.
Keď sa preto ku mne zhodou náhod a riadením osudu dostala podobná zbierka Jedno sto skořápek od Pavla Skořepu, bol som mimoriadne zvedavý a mal som už vcelku vysoké očakávania. A musím povedať, že moje očakávania boli prekonané a kolekcia kraťasov Pavla Skořepu bola príjemné prekvápko. Do jeho drabblových jednohubiek som sa doslova zamiloval. Takmer všetky sú skvelé a premyslené, hýria zaujímavými nápadmi, myšlienkami a motívmi, ktorých rozmanitosť je naozaj neuveriteľná. Mnohé sú okorenené buď výborným, neraz úderným a častokrát čiernym humorom, slovnou hračkou alebo príjemne znepokojivou či hororovou atmosférou, ktorá v závere veľakrát až zamrazí. Smekám nad Pavlovou nápaditosťou a rozmanitosťou point a vtípkov dotiahnutých neraz až do absurdity.
Minipríbehy sú skutočne chytľavé, čitateľa rýchlo vtiahnu a pohltia. Najradšej by ich nedočkavo hltal jeden za druhým. Avšak práve pre ich údernosť a rôznorodosť tém, som si ich radšej dávkoval postupne, aby som mal čas si ich vychutnať, zamyslieť sa nad nimi, oceniť vycibrené pointy a tento prístup odporúčam každému, kto po nich siahne. Aj keď je knižka útla, vyplatí sa nečítať ju na jeden záťah, ale radšej si jednotlivé drabble historky nechať rozležať v hlave a užiť si ich.
Napísať niečo takéto do sto slov nie je samozrejmosť a nedokáže to hocikto. Treba na to tú správnu zmes talentu, životných skúseností, ironického nadhľadu a vnímavosti. Mám veľký rešpekt pred každým, kto to dokáže a Pavel Skořepa je v tomto majster a zvládol to excelentne. Knižočka vreckového formátu je rozdelená do viacerých tematických sekcií, ktoré nesú príhodné názvy ako napr. "Vlak", „Spomienka“, „Hviezda“ či "Já jsem na tom večírku nebyl." Názov zbierky celkom trefne rezonuje s autorovým priezviskom a zbierku navyše dopĺňajú aj veľmi vydarené ilustrácie od známej grafičky Danice Pružincovej, ktoré príjemne korešpondujú s témou danej sekcie. Zaujímavú a výstižnú obálku vytvoril zase Michal Březina. „Škrupinky“ sú jednou z tých knižiek, ku ktorej sa dá neustále vracať a asi nikdy neomrzí. O to viac je potešujúca správa, že vo vydavateľstve Canc vyšlo pokračovanie pod názvom Sto skořápek podruhé
V pokračovanie Skořápok som vnímal jemný kvalitatívny posun hore, autor pritvrdil v absurdnosti a potešilo aj viac kúskov s fantastickou témou... podľa mňa je autor nekorunovaný kráľ drabble a na workshopoch by bol jednoznačne bezkonkurenčná hviezda... zaznamenal som menej poslabších kúskov, no možno zase o niečo väčšiu recykláciu nápadov a podobnosť tém ako v jednotke. Pobavilo to však náramne, pri každom druhom kraťase som sa minimálne uchechtol a pri viacerých doslova vybuchol smiechom, takže opäť veľká spokojnosť a klobúk dolu pred autorovým umom, intelektom a talentom