Slávka... komentáře u knih
Prvá časť tejto série (V znamení Ametystu) vyšla už pár rokov dozadu a ak ste už čo to pozabúdali, autorka to vyriešila naozaj skvelo.
V druhej časti totiž hneď na začiatku natrafíte na webovú stránku autorky, kde vám ponúka krásne zahrnutý obsah prvej časti. Mne to veľmi pomohlo a do pokračovania som sa vrhla s osvieženou pamäťou a ešte väčšou vervou.
Začiatok mal pomalší rozbeh a krásne ma vyťahoval do príbehu, až ma nakoniec celý pohltil.
Štýl akým je kniha písaná, sa mi páči a dokonca som si viac obľúbila aj Meggie, čo som teda predtým povedať nemohla. Favoritom však stále ostáva Sky a jeho postavu doslova milujem a takisto Wen, na ktorého objavenie sa v knihe, som úpenlivo čakala.
Objavili sa však aj nové postavy z ktorých si určite vyberiete svojich favoritov, či naopak také, ktorým by ste radi zakrútili krkom.
Príbeh je prepracovaný, čtivý, nechýba mu akčnosť, trefný humor, dávka sarkazmu, akurátne množstvo nadávok (z ktorých som bola prekvapená, ale pozitivne), trochu lásky, trochu nenávisti a vlastne všetkého, čo by mala dobrá fantasy obsahovať.
Jemne ma nudili časti z reálneho sveta, ale to len preto, že v Ametystovom lese mi bolo naozaj skvelo a žiadna realita mi nechýbala.
Takže, naozaj sa mi ťažko hľadajú nejaké výtky, pretože ma druhé pokračovanie tohto príbehu naozaj milo prekvapilo. Veľmi sa teším na pokračovanie a vám túto sériu s čistým svedomím môžem odporúčať.
Príde čas, keď ti budú chcieť predať ešte aj tvoj dážď"
Knihy ako je táto, sa vždy čítajú so zatajeným dychom. Čakáte odkiaľ sa vynorí ďalšie nádherné stvorenie, ako blízko mu bude hlavný hrdina (v tomto podaní sám autor) stáť a tým je i vaša túžba takmer hmatateľná. Prenesiete sa do deja (do lesa) a so samotným autorom striehnete tu za bučkom, tam za skalným previsom a potichučky obdivujete zázrak menom príroda, zázrak menom život. Ak mám teda hovoriť za seba, tak to mám presne takto a doslova pachtím po zážitkoch. A v duchu si želám, aby to nikdy neskončilo.
Prichádzajú vlci. Svorku si zamilujete okamžite. Každú a vždy. A tak vždy i jej straty vnímate ťažko a bolestivo. Mňa bolí srdce, keď čítam, ako rukou človeka... Áno jedného z nášho druhu (a kiež by len jedného) umierajú iné tvory. Vraždy pre trofeje. Vraždy z nenávisti, hlavne k vlkom. A plytkosť, ktorá to sprevádza.
Áno, keď čítate knihy ako je táto, je to vždy horkosladké. Pichá vás v srdci aj keď sa usmievate. Prečo? ... Pretože sú skutočné, pravdivé a nás (ľudí) odkrývajú v pravom svetle. Našich druhov, škodiacich nášmu menu. Preto ďakujem autorovi, že sa nebojí povedať ako sa veci majú. Číta sa to ťažko, o to viac boľavo, že to je pravda a ja viem, že je to pravda. Holá, neprikrášlená, ba až desivá.. no stále pravda. Autor píše krásne a s citom. Je naozaj vidieť, že každému jednému zvieraťu , ktoré stretol zložil poklonu a niesol si ho v srdci. S úctou, láskou, so spomienkou ktorá už nikdy nevybledne. Tak, ako píše o vĺčkoch, rysoch, medveďoch, sa so záujmom venuje i srnám, jeleňom, líškam, vtáctvu. Bez rozdielu. A to je to, čo chýba mnohým ľuďom. Úcta a láska k iným druhom. Z tejto knihy, hoci má len 125 strán srší posolstvo, tak hlboké, aké by ste len márne hľadali v románoch.
Musím podotknúť, že kniha je doplnená o nádherné ilustrácie Ľubomíri Dzúrikovej. Dopĺňajú knihu o ešte viac emócií a zapíšu sa vám do duše.