tazkykamen
komentáře u knih

Veselé aj menej veselé poviedky formou blízke rozhlasovému formátu, rozdelené do štyroch tematických zbierok. Tie o ženách a detstve sa mi páčili o čosi viac, než ľudové a zádumčivé úvahy o bohu a zmysle života.


Zavádzajúca obálka ukrýva symbolické a príkladné poviedky, pisané intelektuálnym štýlom. Uvodná Vražda v márnici je, až patologickou podobou platonických lások v krajine, kde stále vládne tma. Pri Krvavej legende o Origovi ma napadlo niekoľko vysvetlení o čom je. Napokon som si vybral to najmenej zložité a síce - o nočných morách nezvládnutých písomiek a nepripravenosti na hodinu, ktoré nás mátajú aj po rokoch, keď sme na školu, už pomaly zabudli. Na ceste do P. - svojsky humorná a kafkovsky napísaná, je orginálnym príspevkom k téme konšpirácii. Anachronická legitimácia a Nebezpečna Seherezáda sú také ozveny Borgesa, ale s dosť nezrozumitelnými koncami. Vláda cisára Tibéria - brutalita ako vystrihnutá z filmu Caligula. Zbierku uzatvára Proces s Periklovou manželkou, ktorý ma prekvapil skvelým životným postrehom.


Ono to vlastne nie je detektívka, aj keď veľmi všeobecná základná parodická kostra tu je. Na ňu sú ale naviazané samostatné, veľmi detailné dlhšie či kratšie sketche, ktoré slúžia okrem iného(sú zábavné o )) aj na dômyselné charakterizovanie postáv.


Zaujímavá dokumentárna hodnota. S otázkami sa dalo viacej vyhrať, ale niektorí odsúdení sú cez ne vidieť. (najmenej Rigo)


Príbeh o kríze stredného veku starého mládenca. Kedže však autor nedokáže byť ku svojim postavám krutý a sem tam pridá aj štipku humoru, všetko sa odohráva v pokľude a čitateľ si môže vychutnať Říhovo rozprávačské majstrovstvo. Najviac ma zaujali autorove outsiderské postrehy o živote, vedľajšia postava energickej Klímovej a záver ktorý je naozaj podarený. Pobavil ma doslov písaný poplatne filozofii socialistického realizmu takže mám dojem, že som čítal úplne inú knihu.


Slovenský Vonnegut rozpráva o "duševne" pracujúcom človeku v mestskom slovenskom socializme. " Život si nevyberá. Jedného urobí katolíkom a druhého luteránom. Ale je na nás, na každom, aby sme sa prevtelili v ateistov, tak. Ale ako je to možné že niekoho urobí život rovno ateistom? Taký človek je ukrátený o váhanie a hľadanie, nemá možnosť sa vyvíjať, iba ak spiatočnícky."


Nie je to dobovo poplatný realizmus, ale ani skutočný. Také Rysuľovské dedinské, tajomné detektívky. Dobre ľahko sa čítajú. Najvydarenejšia mi prišla poviedka Panebože život.
