TERRORDROME komentáře u knih
Po pár desaťročiach sa Harrison vrátil k Planéte Smrti, pomáhal mu v tom nejaký Mravec Skalandis a musím povedať že sa mi to čítalo naozaj ťažko. Síce sa už neopakovala šablóna predošlých dielov, ale tento naivný pokus o akési hard sci-fi ma teda nepresvedčil ani za máčny mak. Vesmírom sa rúti tajomný čierny objekt vyvolávajúci vlny strachu a odhaliť jeho záhadu môžu iba obyvatelia planéty Pyrrus pretože... dokážu najrýchlejšie tasiť pištole!? Príbeh by predovšetkým nijako nemusel súvisieť s Planétami Smrti, radšej dosadiť nových hrdinov a nestrácať čas krajne nepresvedčivými vysvetľovaniami prečo exhumovať tých starých. Narážky na predchádzajúce dobrodružstvá sú tiež zbytočné, samotné pobehovanie vnútri tajomného asteroidu je otravne kolovrátkovité a odpovede na otázky majú poväčšinou tiež len podobu opakujúcich sa lží a blufovania ( napríklad Jason klame o spojitosti aktuálnej misie so samotnou planétou Pyrrus len aby dosiahol svoje ), alebo sú proste zmätene krkolomné, čo má taktiež frustračnú tendenciu. Keď k tomu ešte pridáme nesmrteľných strážcov galaxie tak výsledok je v mojich očiach proste vesmírny blábol. A je to škoda.
Druhá planéta sa mi páčila o stupeň viac, asi to bude tým ironickejším prístupom. Záchranca planét Jason je expresne unesený natvrdlým pobožným indivíduom aby bol odovzdaný "spravodlivosti" za vyluxovanie kasína v predchádzajúcom diely. Táto myšlienka sa mu akosi nepáči a filozofická debata je zakončená haváriou na zaprdenej planéte kde existujú len otroci a otrokári, od skupín čo sa len potulujú púšťou a hľadajú žrádlo až po mestské klany strážiace si každý svoj diel "tajomných" technológií. Prechádzka týmito pošahanými kultúrami a konfrontácie hrdinu s rôznymi kreténmi majú fajn decentne humorný nádych. Vesmírny hazardér Jason je stále superman čo dokáže rafinovať ropu, postaviť parostroj, elektrické batérie i telefón a urobiť tak zo seba najcennejšiu osobu na planéte o ktorú sa vedú vojny. Akurát ten záver je potom tak trochu polovičný, lebo kvôli Jasonovej záchrane je všetko predchádzajúce techno revolucionárske snaženie utnuté v rozlete. Ale čo, zábavné béčkové socio sci-fi.
Svalovo namakaný a empaticky nadaný hrdina Brion, si od minula neužije moc voľna, pretože pronto vyfasuje novú misiu a nechá sa zhodiť na planétu kde každého zabije nejaký pekelný stroj. Z toho dôvodu nemôže mať u seba žiadny kov aby nebol zameraný a považovaný za terč. Na planéte však okrem rôznych jašterov žijú len hnusácky primitívi odený v smradľavých kožkách a žerúcich surové mäso. Čokoľvek iné je pre nich tabu, čo je dôsledok toho že okolo nich tisíce rokov zúri vojna strojov. Druhý diel Briona riešiaceho planetárne konflikty mi prišiel celkovo o triedu slabší než ten prvý, pričom ten rozdiel spočíva v podstate v rôznych maličkostiach. Stále to rýchlo frčí a Harrison tam pichol solídnu záhadičku na vyriešenie, akurát že dnešný čitateľ ju viac-menej prehliadne s prvými náznakmi a už to nie je tak účinne vygradované. Ale záverečná pointa fajn, konečný verdikt teda za tri.
Harry Harrison jednoznačne zaujal, páčilo sa mi ako elegantne podáva jednoduchú akčnú sci-fi historku a účinne napína až do konca. Na začiatku je venovaný priestor popisu zvláštneho sveta v ktorom žije hrdina Brion, aby mu vzápätí jeden týpek nasadil chrobáka do hlavy a donútil ak vydať sa na misiu pre záchranu iného, menej šťastného sveta. Barbarmi obývaná planéta Dis je v samovražednom konflikte s vyspelejšou civilizáciou ktorá má na nich namierené všetky atómovky a odpočet beží. Brionovou úlohou je pokiaľ možno zničeniu planéty zabrániť a je treba preto odhaliť príčinu nezmyselného, absurdného konania a správania takzvaných Magterov, ktorý sú čosi ako vládnuca kasta, zalezená vo svojich termitiskách. Odsýpajúci dej, fajn záhada a minúty do konca sveta, na mňa to fungovalo a zlupol som knihu ako tic-tac. Nakoniec sa zistí že ( pozor spojler! ) Magteri majú v hlavách plesnivý karfiol a ja som pojal strašlivé podozrenie že (nielen ) naša politická reprezentácia zrejme trpí rovnakým syndrómom. Ale kniha je to moc fajn.
Džungľové postapo dobrodružstvo kde chlapík Deyv podniká výpravu s cieľom nájsť si ženu z iného kmeňa, lebo v tom vlastnom nie je žiadna kompatibilná s jeho dušovajcom, čo je zvláštny spirituálny amulet bez ktorého sa vraj nedá žiť. Keď mu nejaký vysušený chmanták po ceste dušovajce ukradne začne sa urputné prenasledovanie zlodeja, v ktorom je na nezaplatenie pomoc zeleninového tvora zvaného Sloosh, ktorý vo vzduchu vidí stopy všetkého čo sa kde a kam pohlo. No a tak hrdinovia behajú a s kdečím bojujú, po ceste obdivujú bizarné trosky starého sveta a rozširujú partiu o nemenej bizarných členov vrátane obludy zo strašidelného zámku a balvanu živiaceho sa uránom. A po prečítaní Farmerovho životopisu som pochopil prečo sa jeho hrdinovia cestou neustále učia stále ďalšie cudzie jazyky lusknutím prstu. Rýchle odsýpajúce dobrodružstvo s fatalisticky interdimenzionálnym finále.