TERRORDROME
komentáře u částí děl
Najzaujímavejšie bolo ako som po prečítaní na túto poviedku úplne zabudol a pri pohľade na zoznam som bol presvedčený že v knihe vôbec nebola a tak som ju prečítal ešte raz aby som zistil že som ju čítal. Inak je to ďalšie hľadanie snového mesta, tentoraz chlapíkom ktorý ho tak zúfalo chce nájsť že si pomáha drogami aby dlhšie sníval. Nakoniec sa to podarí a on sa vo svojom meste stáva bohom, ale jeho fyzické telo je len mŕtvola tuláka vo vode. Solídne.
Rozhodne jedna zo zaujímavejších Lovecraftových snových poviedok o nesmrteľnom rojkovi hľadajúcom vymyslené mesto, niečo ako tramtária. Jeho spoločník začne ako chlapec a končí ako alkoholik, ale hrdina ostáva nemenný a iba spieva o svojom prelude. A nakoniec sa od starého baču, zhodou okolností bývalého spolužiaka dozvie že ten sen je iba sen o ktorom vždy hovoril len on a to je jeho koniec, lebo sa rozplynie... doslova. Toto ma celkom oslovilo, taká zvláštne fatalistická fantasy historka.
Krátke vyprávanie o vzostupe a páde nejakého toho snového mesta. Mesto vzniklo, mesto bolo a mesto zarástlo burinou. Okrem motívu sochy jašterieho boha ktorý sa ťahá skrz celú historku mi na tom neprišlo nič zaujímavé.
Za mňa to už dnes moc neosloví. Predvídateľný minipríbeh o záhadnom starcovi čo sa rozpráva so svojimi záhadnými fľaškami ( a nie je to notorik ) a prídu ho vykradnúť traja emigrantský vagabundi. Skončia ale mimo záber a starec má ďalšie fľašky do zbierky. Toto ma nezaujalo.
Hneď mi docvaklo že táto poviedka poslúžila ako námet pre klasický 80-tkový horor Zo Záhrobia. Šialený vedec vynájde prístroj vďaka ktorému môžu ľudia vidieť veci čo sú bežne v rovine mimo našich zmyslov. A samozrejme že sú tieto veci ukrutne desivé a desivo ukrutné. Akurát škoda že je to len taký krátky koncept potenciálnej historky kde Lovecraft iba predvádza zaujímavý nápad, ale tým to končí. Skoro ako popis deja na zadnej strane obalu videokazety.
Typicky Lovecraftovsky odporný, degenerovaný buran má v sebe uväznenú svetelnú vesmírnu bytosť, ktorá už má po krk smradľavého tela z mäsa, slamy a zemiakov. Na rozdiel od takého Aštara Šerana mu je ale ľudstvo ukradnuté a len chce odtiaľto preč, na svoju vlastnú hviezdu. Celkom solídne atmosférické psycho astrálne scifíčko.
Aj pri tomto mi hneď docvaklo že som už dosť dávno videl film a pokiaľ sa dokážem rozpamätať, tak bol vlastne lepší než predloha. Zem je vo vojne s mimozemšťanmi a "hrdina" je jedného dňa obvinený že je vraj len imitácia, emzácky robot plnený výbušninou. Klasicky sa mu podarí ubziknúť a snaží sa dokázať že on je on. Táto poviedka mi prišla plná zásadných chýb, napr. že keby tomu chudákovi federálny idioti natvrdo nepovedali že ho proste z ničoho nič vedú na smrť, nebol by nútený zúfalo sa brániť a samozrejme fakt že ak bola tá U-bomba taká silná že výbuch bolo vidieť až z Alfy Centauri, tak načo bola vôbec potrebná celá tá komplikovaná infiltračná akcia, keď sa len stačilo dostať na zem a odpáliť? Inak to nebolo zlé, iba nepresvedčivé.
Celkom vtipne vypointovaná poviedka s biblickým vyvrcholením, kde chlapík testujúci nejaký teleportačný tunel odpovedá na otázky prťavých ľudkov zo škáry a potom sa zistí že sú to starý hebrejci, čiže robí tak trochu bordel v histórii.
Zachovám neutrálny postoj, poviedka nijak zvlášť dobrá, ale pôsobivý fatalizmus. Objavenie legendárnej planéty prvého medzihviezdneho cestovateľa končí jej zničením, lebo osadníci sú neprispôsobiví spiatočníci.
Opäť postapo kde sa ľudstvo hodlá premiestniť zo zničenej zeme na Mars, ale tam tiež nájdu len trosky civilizácie ktorá tam bola predtým. Čo zistia vo finále mi bolo jasné dosť skoro, ale ten kruh beznádeje opakujúcej sa histórie aj tak fungoval.
Posmutnelé postapo o hľadaní naprieč rádioaktívnym svetom plným mutantov a uvedomení si že ľudia sú zo všetkých prispôsobených tvorov už jediný kto tu nedokáže prežiť a stávajú sa cudzincami na planéte.
Toto bolo dosť suché, roboti vládnu zemi, ľudia sú odstrkovaný sluhovia a medzi nimi jeden extra vyčúranec čo sa zázračne predral až na vrchol. Má totiž okno času a v ňom vidí odpovede na kariérne testy ktoré by inak žiadny človek nezvládol. Taktiež zistí pravdu o vzniku robotov a potom ich tým vydiera. No hej a prečo nemá rovno Arabelin čarovný prsteň ktorým by stačilo otočiť, keď už sa rozdávajú zázraky. Krajne nepresvedčivé.
350 ročná vesmírna babička si chce kúpiť lístok na zem, ale žiadna taká planéta vraj neexistuje. Nevadí, kvôli prachom ju niekam odvezú a povedia že tá zdevastovaná toxická pustina je zem. Trochu cynické, trochu vtipné a trochu tragické. Keďže poviedka je z 50-tych rokov, dnes po Planéte Opíc nie je ťažké odhadnúť čo je naznačené v závere.
Takže chlapík sa kvôli spiacemu psovi a otravnému poisťovákovi pripletie k úpravám reality. Bavilo ma ako zúfalo zmätkuje a následne sa pre úpravármi rovnako zúfalo vykrúca že to nikomu nepovie aj keď už povedal. Záver mohol byť aj lepší, ale fajn.
Táto hororová vec o jabloni rozmnožujúcej sa štýlom Votrelca ma príliš nezaujala. Asi to bolo moc poetické.
Hrdinka zistí že jej chrapúnsky manžel bol na vzdialenej planéte nahradený mimozemským vedomím v jeho tele. Kvitujem sympaticky rebelský záver.
Pred absolútnou kontrolou toho čo si myslíte v paranoidnej budúcnosti ovládanej zborom telepatov pomôžu len čelenky zo špeciálnej zliatiny, ktoré ktosi rozposiela. Super záverečný zvrat, aj keď trochu zbrklý.
Rodinka sa z ničoho nič ocitne uprostred spečených trosiek tretej svetovej, mierne svetielkujúci vojaci im čórnu hrášok zo špajze a zostáva len dúfať že ďalšie bombardovanie ich odfúkne naspäť do ich doby. Ale vojna aj tak bude! Dobrá vec.
Cynického veterný bôžik z Ganymedu je zaujímavým spoločníkom pre teologické debaty, akurát že hysterické ženy mení na kameň, kolegov na ropuchy a ničí svojmu majiteľovi život. Veľmi ma to bavilo ale zase je tu jedno ALE a to zbytočné odhalenie bôžika ako agenta z inej dimenzie na stope zločinca...PREČO...? Všetko tým kazí.
Tak dám asi štyri, lebo to bolo celkom vtipne trefné. Po nukleárnej vojne je nová zmutovaná rasa zalezená pod zemou a vylieza na povrch nachytať si ľudí ako otrokov. No a tí si o podzemných obyvateľoch myslia že sú to - permoníci. Nič viac v tom nie je, ale pobavilo.
