TERRORDROME
komentáře u částí děl
Konečne zase niečo poriadne zábavné a s prorocky groteskne hororovou tematikou všadeprítomných neznesiteľných psychoreklám a neodbytných robopredavačov doháňajúcich hrdinu do šialenstva. A vo chvíli keď sa zdá že pohár pretiekol, nasáčkuje sa mu do bytu jeden extra vypečený droid s príkazom neodísť pokiaľ si ho ten chudák nekúpi. Desivo zábavná/zábavne desivá vec, Dick by sa mal takýchto humoristických chobotín držať viac.
Toto mi prišlo ako definitívne vyčpelý blábol. Emzácky kolotočiari furt prilietajú na Mars aby tamojších sedliakov okabátili a reverznou psychológiou im vnútili nejakú blbosť ktorá sa obráti proti nim. Keď tým chudákom začnú na poliach vyčíňať hnusné robotické bábky ( ktoré tak veľmi chceli, aj keď vôbec nevedeli načo ), zavolajú armádu, ale napokon aj tak zasa podľahnú ďalším cirkusákom z kozmickej lode v tvare pomaranča ktorý ponúkajú možnosť vyhrať skvelé pasce na chytanie robobábok. Celé to moc nedávalo zmysel a pointa to dorazila.
Vedci kvôli politickým tlakom nahliadajú do budúcnosti a tá sa z neznámeho dôvodu začne meniť zo skvelej na katastrofálnu. Aby zistili čo je vo veci, je treba vyslať niekoho aby na vlastné bulvy očekoval čo sa stalo/stane. Veľmi fajn vec, ktorá však s informáciami ktoré má čitateľ k dispozícií vlastne nedáva zmysel, lebo tie zabijácke motýle sa museli v budúcnosti vziať doslova odnikiaľ. Ale na také detaily vraj Dick moc nedbal.
Zaujímavý nápad o postapo svete kde anarchisti všetko zničili a teraz chodia troskami a hliadkujú či niekde niekto nešéfuje aby ho dali dole. A jedného takého nájdu, kolabujúceho 200 ročného robota udržujúceho vlastné mesto. Problém vidím v tom že nebolo komu fandiť, "hrdinovia" sú vraždiaci fanatici, "nepriatelia" vydesený cucáci a cieľom proste všetko nezmyselne zlikvidovať. Naviac vôbec nie je jasné prečo by chcel niekto robo vodcu vlastne zradiť, ako som to pochopil, tak proste len preto že to Dick považoval za nevyhnutné.
Čisto humorná záležitosť o vojne s mimozemskými idiotmi čo na seba vždy rafinovane vezmú podobu človeka, akurát že všetci rovnakú a sú len 61 centimetrov vysoký. Úžasná bola scéna kde sa nechápavo pýtajú ako je možné že ich pozemšťania stále odhalia a potom chcú vedieť či ľudia tak vyrástli po cigaretách. Vojak im zo srandy povie že hej a... Veľmi zábavná vec.
Z pohľadu roku 1957 je to taká hi-tech detektívka, kde je vražedným nástrojom transformeria krabička od keksov a detektív pátra po vrahovi tak že zadá indície do počítača a čaká až mu ten vypľuje meno. Nebolo to zvlášť zaujímavé, najviac ma bavil záver kde je vrah vyhostený do vzdialenej galaxie a snaží sa dostať späť.
Toto ma už vyložene naštvalo, ešte pár takých poviedok a vážne dôjdem k záveru že Dick bol riadny DICK. Opäť raz rozohráva zaujímavú story o podivnom spasiteľovi ktorý je možno mimozemšťan a jeho stúpenci s ním zdieľajú fyzické utrpenie pomocou krabičiek empatie, k tomu vládny telepati, všadeprítomná paranoja a... z ničoho nič koniec! To je ako ten vtip že ide babka do lesa... koniec vtipu. Strašne ma to frustruje!
V popise sa tu píše že by to mal byť humorný príbeh, čo mne osobne pri čítaní nedošlo, ale rozhodne by to tak dávalo väčší zmysel, lebo je to skôr len taká úvaha o tom že koža marťanského Wuba žije aj po smrti a prepisuje v knihách do nej viazaných pasáže týkajúce sa posmrtného života, prípadne ich ironicky komentuje. Ale zmysel v tom nevidím a k žiadnej pointe tiež nedôjdeme.
Tak to bude za dve, zaujal nápad s emzákmi čo chodia na zem prevádzkovať nelegálne herne, ale celá tá vec s pomstou pomocou šialeného automatu mi prišla príliš komplikovane absurdná/absurdne komplikovaná, proste úplne strelená. Naviac je to zase uprostred všetkého len tak odseknuté a je koniec, to ma dokáže naštvať.
Ale áno, bolo to fajn, nemám tomu čo vyčítať snáď okrem toho že je to taká jednoduchá fantasy vec o stretnutí starého pumpára s piadimužíkmi ktorý z neho urobia svojho kráľa a on teraz musí do vojny proti trollom, vedených jeho starým kamošom. Pobavilo.
Toto mi prišlo dosť mdlé, čo je vtipné pretože je to o práve vymývaní mozgov pomocou otupujúceho filozofovania všadeprítomného vymysleného potentáta. A nudnejší koniec už snáď ani nebol možný.
Zlatý Muž bol síce predlohou pre film Next, ale to prd znamená, lebo s ním nemá spoločné nič než ten motív videnia budúcnosti. V poviedke sa nejaká vládna agentúra snaží vysporiadať s mutantami ktorý sa začali rodiť a práve narazili na toho zrejme najnebezpečnejšieho. Je to viac zviera než človek, nedokáže nijako komunikovať a má dve zničujúce superschopnosti - prvá je detailná znalosť vecí ktoré sa udejú, vďaka čomu stále neomylne uniká a tá druhá je jeho neodolateľnosť pre ženy. Tentoraz aj pointa vyšla, takže celková spokojnosť.
Konečne Dickovská poviedka ktorá ma plne bavila. Traja astronauti zahynú po vesmírnej zrážke, ale plazmatickým mimozemšťanom z Proximy sa podarí zachrániť jeden ženský mozog. Fascinovane sledujú vízie toho mozgu o stretnutí s Ježišom a pre zaujímavosť sa rozhodnú vsunúť do toho ich vlastnú predstavu spasiteľa kanibala. Pozemšťanov to ale naštve, takže si vynútia odpojenie mozgu a uvalia na Proximákov prísny zákaz zachraňovať pozemšťanov. Zábavná hračička.
Film s Arnoldom je definitívne lepší, Bez debát. Po návštevu továrne na spomienky je to plus mínus rovnaké, potom sa film začne topiť v krvi, mutantoch, a bizarnosti zatiaľ čo pôvodný Dickov "hrdina" si vydupe vrátenie peňazí a agentov ukecá aby mu ešte viac zamiešali mozog. No a záver mi prišiel úplne vyšňupaný, Dick tam asi proste musel vraziť tú najväčšiu kravinu aká mu práve vyplávala na povrch rozleptaného mozgu. Sorry, ale jeho "šokujúce" dejové zvraty idú stále nejak mimo mňa.
Paranoja korenená LSD, halucinogény a antihalucinogény, všetkovidiaca bambusová diktatúra, ženy hore či dole bez a veľký vodca je skutočný boh z vesmíru vyprávajúci protištátne vtipy. Nakoniec je to síce utnuté vo chvíli keď si človek povie že by dofrasa chcel vedieť viac, ale už bolo aj horšie.
Porovnávaniu so Spielbergovým filmom sa nevyhnem, ten celkovo nad predlohou vyhráva, lebo ostáva po celý čas v osobnej rovine boja jednotlivca so systémom, kdežto poviedka uhýba po Dickovsky niekam k politike a vojenským prevratom. Naopak vyhráva v samotnej pointe čo vlastne jasnovidci ( oproti filmu retardované a deformované kreatúry ) videli a ako s tým bolo vo finále naložené, to ma prekvapilo.
Ajajááj, prečo to musí stupídna pointa zmrviť, veď ma to tak bavilo. Svet v ktorom sa ľudia vyprávajú so zmrazenými nebožtíkmi a jeden "neživý" vykuk začne otravovať hlasom z vesmíru na všetkých frekvenciách svojim nekončiacim šumivým monológom. K tomu ešte pridajme jeho šialenú feťácku dcéru dediacu biznis a výsledkom je... PRD! Finálové odhalenie v štýle seriálu Scooby-Doo ma donútilo padnúť na kolená a tĺcť hlavou o plávajúcu podlahu. Viem že Dick bol paranoidný feťák, ale toto pôsobilo skôr infantilne než psychoticky.
Jedna hviezda stačí, lebo to bola taká vtákovina a neviedla nikam. Testovanie zmyslu podivných hračiek z Ganymedu vzbudzuje paranoidné obavy ( je to bomba? ), ale nakoniec je pointa len o spoločenskej hre čo deti učí hipisáctvu, čo ma svojim spôsobom vlastne uzemnilo, lebo takú chobotinu som nečakal.
Solídna vec o chlapovi ktorý počas medziplanetárnej vojny pôsobil ako špión medzi emzákmi. Vtip je samozrejme v tom že musel podstúpiť transformáciu na kopu slizu a po vojne ho už nedokázali dať celkom dohromady, takže pravidelne mení skupenstvo a je z toho dosť na nervy. Ani Manželstvo s podobne postihnutou meňavkou z druhej strany situáciu nevyrieši, lebo ich deti pôsobia právne problémy kam vlastne patria. A k tomu ešte ten biznis... celkom zábavné.
Takže, hrdina zistí že je robot ( po pár Dickových poviedkach mi to už príde ako rutina ) dosadený ako bábka na riadenie firmy. Je z toho pochopiteľne trochu bezradný a začne so sebou experimentovať. Filter reality ako navíjajúca sa dierkavá páska v hrudi androida mi prišlo ako podivný a nepresvedčivý nápad ( ale v roku 1969 je to pochopiteľné ), ale tu samozrejme ide o to čo sa s tým dá vyvádzať. No, bolo to celkom zaujímavé, ale pointa neohúrila, takže to vyšumelo nejak do stratena. Alebo to bolo celé o niečom inom...
