TERRORDROME
komentáře u částí děl
Toto pre mňa bol a ostáva jedným z vrcholov Lovecraftovho diela. Nie sú tu starobylý bohovia, ale meteor s mydlovou bublinou vo vnútri ktorá zamorí okolie farmy. Všetko začne usychať a rozpadávať sa, vrátane zvierat ktoré sa lámu za pochodu. No a samotná farba číha v studni zalezená do bahna. Po tom čo sa farmárova rodina zblázni a rozpadne na neurčité tvary je vyprávač spolu s doktormi a policajnou hliadkou svedkom odletu vesmírnej farby do vesmíru, čo je výkonnejší ohňostroj než keď odlietal E.T. Pôsobivé, účinné a hlavne plne vypointované, čo u Lovecrafta nebýva tak úplne zvykom.
S touto poviedkou to mám ťažké, voľakedy som ju považoval za jednu z najlepších, dnes mi už prišla hlavne zdĺhavá a podivne neurčitá. V prvej polovici sledujeme históriu prekliateho domu kde sa často umiera a v tej druhej sa potom hrdinovia rozhodnú stráviť noc v jeho pivnici zamorenej diabolskými plesňami. Atmosféru roztopenej chladničky plnej zhnitého hnusu to určite má, akurát neviem čo sa to tam vlastne dialo, iba to že tam jeden z nich vykopal jamu a čosi v nej zalial kyselinou. Takže vo výsledku nejak neviem čo s tým.
Lovecraft vo svojej najhoršej forme prináša blábolivé vyprávanie o ulici postavenej rukami šľachetných pracovitých prisťahovalcov, ktorú potom ohrozujú iný emigranti s hamižnými očami a podvratnými úmyslami... ale padne na nich dom a je s nimi amen! Medzi akékoľvek Lovecraftove zbierky by som to nestrkal, s nejakým hororom alebo čímkoľvek čo ľudia od autora očakávajú to nemá nič spoločné, len panický výplod onoho komického Lovecraftovho rasizmu a xenofóbie. Ale pre niektorých prítomných je to evidentne prorocké dielo hodné Nostradama.
Najzaujímavejšie bolo ako som po prečítaní na túto poviedku úplne zabudol a pri pohľade na zoznam som bol presvedčený že v knihe vôbec nebola a tak som ju prečítal ešte raz aby som zistil že som ju čítal. Inak je to ďalšie hľadanie snového mesta, tentoraz chlapíkom ktorý ho tak zúfalo chce nájsť že si pomáha drogami aby dlhšie sníval. Nakoniec sa to podarí a on sa vo svojom meste stáva bohom, ale jeho fyzické telo je len mŕtvola tuláka vo vode. Solídne.
Rozhodne jedna zo zaujímavejších Lovecraftových snových poviedok o nesmrteľnom rojkovi hľadajúcom vymyslené mesto, niečo ako tramtária. Jeho spoločník začne ako chlapec a končí ako alkoholik, ale hrdina ostáva nemenný a iba spieva o svojom prelude. A nakoniec sa od starého baču, zhodou okolností bývalého spolužiaka dozvie že ten sen je iba sen o ktorom vždy hovoril len on a to je jeho koniec, lebo sa rozplynie... doslova. Toto ma celkom oslovilo, taká zvláštne fatalistická fantasy historka.
Krátke vyprávanie o vzostupe a páde nejakého toho snového mesta. Mesto vzniklo, mesto bolo a mesto zarástlo burinou. Okrem motívu sochy jašterieho boha ktorý sa ťahá skrz celú historku mi na tom neprišlo nič zaujímavé.
Za mňa to už dnes moc neosloví. Predvídateľný minipríbeh o záhadnom starcovi čo sa rozpráva so svojimi záhadnými fľaškami ( a nie je to notorik ) a prídu ho vykradnúť traja emigrantský vagabundi. Skončia ale mimo záber a starec má ďalšie fľašky do zbierky. Toto ma nezaujalo.
Hneď mi docvaklo že táto poviedka poslúžila ako námet pre klasický 80-tkový horor Zo Záhrobia. Šialený vedec vynájde prístroj vďaka ktorému môžu ľudia vidieť veci čo sú bežne v rovine mimo našich zmyslov. A samozrejme že sú tieto veci ukrutne desivé a desivo ukrutné. Akurát škoda že je to len taký krátky koncept potenciálnej historky kde Lovecraft iba predvádza zaujímavý nápad, ale tým to končí. Skoro ako popis deja na zadnej strane obalu videokazety.
Typicky Lovecraftovsky odporný, degenerovaný buran má v sebe uväznenú svetelnú vesmírnu bytosť, ktorá už má po krk smradľavého tela z mäsa, slamy a zemiakov. Na rozdiel od takého Aštara Šerana mu je ale ľudstvo ukradnuté a len chce odtiaľto preč, na svoju vlastnú hviezdu. Celkom solídne atmosférické psycho astrálne scifíčko.
Aj pri tomto mi hneď docvaklo že som už dosť dávno videl film a pokiaľ sa dokážem rozpamätať, tak bol vlastne lepší než predloha. Zem je vo vojne s mimozemšťanmi a "hrdina" je jedného dňa obvinený že je vraj len imitácia, emzácky robot plnený výbušninou. Klasicky sa mu podarí ubziknúť a snaží sa dokázať že on je on. Táto poviedka mi prišla plná zásadných chýb, napr. že keby tomu chudákovi federálny idioti natvrdo nepovedali že ho proste z ničoho nič vedú na smrť, nebol by nútený zúfalo sa brániť a samozrejme fakt že ak bola tá U-bomba taká silná že výbuch bolo vidieť až z Alfy Centauri, tak načo bola vôbec potrebná celá tá komplikovaná infiltračná akcia, keď sa len stačilo dostať na zem a odpáliť? Inak to nebolo zlé, iba nepresvedčivé.
Celkom vtipne vypointovaná poviedka s biblickým vyvrcholením, kde chlapík testujúci nejaký teleportačný tunel odpovedá na otázky prťavých ľudkov zo škáry a potom sa zistí že sú to starý hebrejci, čiže robí tak trochu bordel v histórii.
Zachovám neutrálny postoj, poviedka nijak zvlášť dobrá, ale pôsobivý fatalizmus. Objavenie legendárnej planéty prvého medzihviezdneho cestovateľa končí jej zničením, lebo osadníci sú neprispôsobiví spiatočníci.
Opäť postapo kde sa ľudstvo hodlá premiestniť zo zničenej zeme na Mars, ale tam tiež nájdu len trosky civilizácie ktorá tam bola predtým. Čo zistia vo finále mi bolo jasné dosť skoro, ale ten kruh beznádeje opakujúcej sa histórie aj tak fungoval.
Posmutnelé postapo o hľadaní naprieč rádioaktívnym svetom plným mutantov a uvedomení si že ľudia sú zo všetkých prispôsobených tvorov už jediný kto tu nedokáže prežiť a stávajú sa cudzincami na planéte.
Toto bolo dosť suché, roboti vládnu zemi, ľudia sú odstrkovaný sluhovia a medzi nimi jeden extra vyčúranec čo sa zázračne predral až na vrchol. Má totiž okno času a v ňom vidí odpovede na kariérne testy ktoré by inak žiadny človek nezvládol. Taktiež zistí pravdu o vzniku robotov a potom ich tým vydiera. No hej a prečo nemá rovno Arabelin čarovný prsteň ktorým by stačilo otočiť, keď už sa rozdávajú zázraky. Krajne nepresvedčivé.
350 ročná vesmírna babička si chce kúpiť lístok na zem, ale žiadna taká planéta vraj neexistuje. Nevadí, kvôli prachom ju niekam odvezú a povedia že tá zdevastovaná toxická pustina je zem. Trochu cynické, trochu vtipné a trochu tragické. Keďže poviedka je z 50-tych rokov, dnes po Planéte Opíc nie je ťažké odhadnúť čo je naznačené v závere.
Takže chlapík sa kvôli spiacemu psovi a otravnému poisťovákovi pripletie k úpravám reality. Bavilo ma ako zúfalo zmätkuje a následne sa pre úpravármi rovnako zúfalo vykrúca že to nikomu nepovie aj keď už povedal. Záver mohol byť aj lepší, ale fajn.
Táto hororová vec o jabloni rozmnožujúcej sa štýlom Votrelca ma príliš nezaujala. Asi to bolo moc poetické.
Hrdinka zistí že jej chrapúnsky manžel bol na vzdialenej planéte nahradený mimozemským vedomím v jeho tele. Kvitujem sympaticky rebelský záver.
Pred absolútnou kontrolou toho čo si myslíte v paranoidnej budúcnosti ovládanej zborom telepatov pomôžu len čelenky zo špeciálnej zliatiny, ktoré ktosi rozposiela. Super záverečný zvrat, aj keď trochu zbrklý.
