vlad_tepes komentáře u knih
Velmi pekna kniha o ceste mladika k vysnenej praci a tiez aj o ceste k zodpovednosti. Jednoduchost s akou je napisana jej neberie nic na atraktivnosti, bol som velmi spokojny. moja cesta k rodicovstvu mala podobny raz.
Trilogia Pana prstenov, zacina tam kde Hobit konci a nemyslim tym len dejovo. Je to dielo pisane pre odrastenejsich citatelov, su to sirsie pasaze venovane vykresleniu nadherneho a divokeho sveta Stredozeme. To co mnohy citatelia chapu ako negativum, ja vidim ako klad, predstavivost potrebuje nacrt sveta a pomerov v nom. To co my chyba vo filme je zlozitost vztahov medzi jednotlivymi rasami Stredozeme a ich spojenim sa v boji so Sauronom a nielen v tom fyzickom, ale aj duchovnom. Dodnes z tejto schemy cerpa mnoho fantasy knih, napate vztahy medzi trpaslikmi a elfami. Elfovia ako rasa nadpozemskych bytosti, ktorych je tazko pochopit aj pre ludi, ktory k nim mali najblizsie. Kazda z ras hovori inym jazykom a pise svojim vlastnym pismom, rozdiely medzi Hobitmi za Brandivinou a pred nou.To vsetko a este viac dotvara preciznost Tolkienovho Pana Prstenov do dokonalosti.
Mal som to stastie, ze ma kniha dostihla v mojom mladom veku. Bol som este schopny preniest sa v mysli do Kraja a sledovat hobitov ako ziju, pracuju a zabavaju sa. Potom prisiel Gandalf a zmenil zivot jednemu z nich, utekal som z Bilbom pred skretmi a provokoval pavukov v Temnom Hvozde. Knihy boli zivsie ako dnes, neovplyvnene kinematografiou. Niekto mal Bilba v predstavach odvaznejsieho, iny zabavnejsieho, niekto v nom viac vyzdvihoval priatelstvo, skratka boli sme bohatsi o predstavivost. Pravom mu patri miesto medzi zakladatelmi fantasy, lebo Hobit je predstupen k Panovi Prstenov. Bol to prave ten spravny podiel fantastiky, aby som bol schopny s napatim cakat na pokracovanie cesty medzi elfov, trpaslikov, carodejov a odvaznych hrdinov.