waltraud5114 komentáře u knih
Pre mňa príjemné osvieženie v záplave tzv. severských nechutností, pardon, detektíviek. Autorka sa nesnaží šokovať nás čvachtaním v črevách, ale pekne pomaly rozvíja príbeh, kde každý každého pozná a každý má dôvod niekoho zabiť. A hlavne - motívy vrážd sú jasné, logické, prijateľné. Je jednoduché napísať detektívku, kde vrah je duševne chorý jedinec, ktorý má svoj chorý motív a koná len v rámci svojej vlastnej logiky, a my len čumíme, čo do pekla sa to zas deje.
Dobre sa to číta, je to napínavé, štylisticky zvládnuté, nie je to na nože s logikou. Bohužiaľ po pol roku od prečítania si neviem spomenúť na nič, okrem scény, kedy sa niekto z policajtov stretne zoči-voči vrahovi na lanovke a nemôže nič robiť a na kopce snehu. To sa mi zdá trochu málo u diela, ktoré má 85%.
Môj prvý Palahniuk. Tohoto chlapa môžete alebo milovať, alebo nenávidieť, nič iné medzi neexistuje. Ja ho milujem. A tým, čo ho neznášajú, odkazujem: Počítam 1, počítam 2, počítam 3.....
Pre mňa už bolo toho priveľa, hlavne nepriestrelní, geniálni a nezničiteľní páchatelia, ktorí preskočia aj Davida Copperfielda v umení prestupovať cez steny. Už sa mi prejedli bizarnosti a úchylnosti, je to furt o tom istom.
Moja prvá Klevisová. Pekne vystavaný príbeh, zasahujúci do minulosti, krásny jazyk, veľmi pekné popisy ostrova, ktoré ma nikdy nenudili. Dúfam, že ďalšie jej knihy nebudú na jedno kopyto, ako ostatné tzv. severské detektívky.
Strašná blbosť, logické zvraty, dejové kotrmelce. Keď autor nevedel, ako ďalej, tak sa zrazu Lincoln pozrel do krišťáľovej gule a zistil, že nie toto, ale TOTO je motív vraha. Alebo potreboval autor napísať určitý počet strán?