František Kozmon: Už viem, ako ju zabijem!

novinky

Kromě psaní jste působil také jako šéfredaktor slovenského televizního webu. Berete inspiraci pro vaše příběhy i třeba ze zpráv a příběhů, které vám v médiích procházejí rukama?
Práca na televíznom webe patrí už do mojej minulosti. Pardon, to je moja chyba, mal by som si aktualizovať informácie na sociálnych sieťach. Ďakujem za pripomenutie. Počas rokov, ktoré som v televízii strávil, som sa pohyboval v zákulisí a mojou úlohou bolo propagovať seriály a relácie cez články a rozhovory s tvorcami. No musím sa priznať, že aj to zákulisie ma neraz inšpirovalo. Dokonca jeden z prípadov Mareka Wolfa sa odohráva v televíznom prostredí, keď Wolf vyšetruje vraždu moderátorky počasia. Jaro Slávik, ktorý moje knihy číta, aj vo svojej recenzii polemizoval nad tým, že televízne prostredie mu musí byť dôverne známe.

Hlavní postava Kukačky, vyšetřovatel Marek Wolf, je po návratu z Kanady. Proč zrovna Kanada? Máte k ní nějaký specifický vztah?
Priznám sa, že som v Kanade ešte nikdy nebol, ale je to jedna z krajín, ktoré by som rád navštívil, hlavne ich nádherné lesy a jazerá. Keď vznikal Marek Wolf, chcel som v jednotlivých častiach priniesť určité variácie – aj preto, aby sa všetky príbehy neodohrávali na jednom mieste. Okrem toho som mu chcel dať korene, ktoré vytvoria základ pre zaujímavý príbeh. Marekov otec pochádza z Kanady, kde pracoval ako policajt infiltrovaný v mafii. Tento príbeh inšpirovala skutočná mafiánska rodina, ktorá v minulosti kontrolovala podsvetie Montrealu. Tomu sa venuje kniha nadväzujúca na Kukučku: Vlk.

Kniha čtenáři velice dobře přibližuje procedurální postupy při vyšetřování zločinu. Měl jste kolem sebe nějaký konzultační tým?
Za všetky reálie, ktoré sa mi v knihách podarilo sprostredkovať, momentálne už ďakujem slušnému zoznamu konzultantov. Všetko sa to začalo skôr, než som sa pustil do práce na svojej prvej detektívke, s ktorou som sa pred viac ako 10 rokmi zapojil do literárnej súťaže. Vtedy na moje otázky odpovedal môj bratranec, ktorý pracoval na kriminálke v Bratislave. Neskôr ma dokonca oslovili viacerí vyšetrovatelia cez sociálne siete a poskytli mi prehlbujúce informácie o policajnej práci. Ale konzultoval som už kadečo, napríklad aj tvorbu psychologického profilu sériového vraha s kriminalistickým psychológom alebo tému právneho zastupovania Slováka, ktorý je v zahraničí v rámci EU obvinený z vraždy. Otázky, ktoré pravidelne zadávam do googlu, ani nejdem spomínať. Tie ma už asi dávno dostali na nejaký zoznam policajného sledovania online aktivity. 

Jedním z ústředních témat Kukačky je dysfunkční rodina, dramatické vazby mezi příbuznými. Jak jste se k tomuto tématu propracoval?
Táto téma sa nesie celou mojou tvorbou, aj môj hlavný hrdina pochádza z dysfunkčnej rodiny. Otca nikdy nepoznal, od mamy, bipolárnej alkoholičky, utekal, akonáhle dovŕšil osemnásť. V Kukučke sa mama vracia do jeho života s prosbou o pomoc a Wolf zisťuje, že má nevlastného brata. Prípad, ktorý vyšetruje, je paralelou jeho osobných problémov. Skúmam v ňom nielen dysfunkčné väzby, ktoré ma zaujímajú z psychologického hľadiska, ale hlavne dopady, aké na jedinca môže mať buď absencia rodiča, alebo nesprávny prístup k výchove. Lebo niekedy môže mať zlé detstvo následky v priebehu celého života.

Jedna z dalších ústředních postav Kukačky trpí závislostí na alkoholu. Nadneseně řešeno se zdá, že vyšetřovatele v krimi románech bez závislosti už nemáme téměř možnost najít. Myslíte, že čistá hlava je neslučitelná s každodenní prací kriminalisty?
Nie, to v žiadnom prípade. Aj keď teda jeden nemenovaný zdroj, ktorý mi poskytol mnoho informácii o policajných postupoch, ma s humorom presviedčal, že Wolf musí byť operatívec pracujúci v teréne, lebo každý vyšetrovateľ len sedí za stolom a celý deň chľastá. Samozrejme, to bolo nadnesené. A ja sám ako čitateľ nemám rád, keď je celá podstata hlavného hrdinu kriminálky ponorená vo fľaši s vodkou. V prípade tohto vyšetrovateľa je to však iné – prechádza si krízou, pretože bol degradovaný, neúspech v práci má dopad aj na jeho súkromie, kde mu hrozí rozvod a sám je veľmi nedominantnej, až pasívnej povahy. Alkohol je pre neho barličkou, ktorá mu spočiatku pomáhala nabrať sebavedomie a momentálne vďaka nemu prepadol do priepasti. Nechcem prezrádzať detaily pokračovania, ale čaká ho ešte kus zaujímavej cesty.

Oběti vraha v knize Kukačka jsou podrobeny opravdu krutému mučení, které jako by vypadlo z hororových filmů. Nechal jste se inspirovat nějakým hororem nebo třeba jiným autorem? 
Ako asi každý autor sa snažím vyhýbať kopírovaniu iných diel – knižných aj audiovizuálnych.
Samozrejme, čítam a pozerám filmy, ale ak sa mi aj niečo zapáči, automaticky to vyslovene už nesmiem použiť. Čítanie však podľa mňa podporuje kreativitu, aj mňa priviedlo k potrebe tvoriť vlastné príbehy a inšpirácia je skôr podvedomá. Nápady, žiaľ, chodia skôr nečakane a nepredvídateľne. Napríklad pri Kukučke som veľmi dlho rozmýšľal nad tým, ako môžem upútať čitateľovu pozornosť na úvod. Úplnou náhodou mi to zišlo na um počas cesty autobusom na jedno stretnutie. Z nápadu som bol taký nadšený, že som dobehol do kaviarne a cez celý priestor som na kamarátku, ktorá tam na mňa čakala, bez rozmyslu a na plné hrdlo zakričal: Už viem, ako ju zabijem! Krovinorezom! Viete si predstaviť tie zdesené výrazy ľudí, ktorí sa za mnou okamžite obzerali?

Série s Markem Wolfem má již osm dílů, plánujete v ní pokračovat? Nebo máte v plánu jiný knižní projekt?
Určite áno. Čoskoro na Slovensku vychádza deviata časť a ja už teraz začínam pracovať na desiatej. Baví ma písať príbehy Mareka Wolfa a motivuje ma aj to, že si ho mnohí čitatelia obľúbili. Už som sa dokonca dočkal aj takých vtipných správ, že ho do dôchodku môžem poslať len vo chvíli, keď sa naň poberiem ja sám. Ale postupne sa popri zvieracej sérii začínam venovať aj iným témam a skúšam nové žánre.