Bartók a Slovensko podobné

Bartók ako skladateľ, klavirista, pedagóg, etnograf a etnomuzikológ, ale predovšetkým chudučký, útly, vzrastom maličký a chorľavý Bartók ako humanista sa svojou prácou, aktivitou a osobnostným vyžarovaním stal „budetľanom“. Človekom budúcnosti, vzorom, ktorý ovplyvnil nielen podobu novodobej maďarskej kultúry, ale oveľa širšie kultúrne priestory, keďže patril k najuniverzálnejším osobnostiam kultúry 20. storočia. Bartók mal veľmi blízky vzťah k Slovensku. V Bratislave chodil do školy a tu aj zmaturoval, zo Slovenska pochádzala jeho milovaná matka, jeho druhá manželka (aj s prvou sa zoznámil práve v Bratislave), v rôznych lokalitách tu strávil tisícky hodín pri zbere piesní, do Tatier chodieval na dovolenky. Mal tu svojich najdávnejších priateľov i študentov. V čase, keď ho v Budapešti viac-menej trpeli, na Slovensku vznikal jeho kult, na čele ktorého stál Štefan Németh-Šamorínsky. Bartók bol vlastne aj tvorcom prvej slovenskej klavírnej školy, založenej na ľudovej piesni (Deťom) a predovšetkým tvorcom monumentálnej zbierky záznamov ľudových piesní. Pohľad na Bartókovu osobnosť preto nemôže byť úplný bez svedectiev zo Slovenska – svedectiev jeho osobných priateľov či žiakov (Alexander Albrecht, Ján Albrecht, Helena Gáfforová), skladateľov, ktorým „posvietil na cestu“ (Otto Ferenczy, Ladislav Burlas) či etnomuzikológov, s ktorými spolupracoval (Anton Baník) a ktorých remeslo vlastne formoval (Alica a Oskár Elschekovci, Jozef Kresánek, Alexander Móži). Ambíciou pripravovanej práce je zozbieranie dokumentov, ktoré prispejú k prehĺbeniu pohľadu na Bélu Bartóka – skladateľa, klaviristu, pedagóga, etnomuzikológa i vedca – humanistu a štrukturalistu.... celý text