Námestie svätej Alžbety podobné

Smrť nedovolila rozvinúť do šírky a zavŕšiť sľubne sa rozvíjajúci talent Rudolfa Jašíka. Formovala ho revolučná práca v baťovskom Zlíne, na Kysuciach pri zakladaní komunistických buniek, front na Kaukaze a partizánske boje doma na hornej Nitre. K nej sa viaže aj jeho povojnové pôsobenie. Tu vkladal svoje bohaté životne skúsenosti do literárneho diela a vyrovnával sa s každým obdobím osobného vývoja, úzko spätého s formovaním novej epochy nášho národného a štátneho života. Ako aktívny účastník tohto procesu písal diela svojim ideovým obsahom hlboko pravdivé a presvedčivé a ako talentovaný umelec podal v nich svedectvo o svojej dobe a najmä o ľuďoch, ktorí ju v ťažkých zápasoch vytvárali. V románe Námestie svätej Alžbety tvorí základnú dejovú líniu problematika vnútorného zápasu jedincov s prvými prejavmi neľudského fašizmu. Psychologicky hlboko a umelecky prekrásne zobrazil viaceré typy ľudí s ich strašnou filozofiou rezignácie (Maxi a Samko), ktorou odpovedajú na prvý nápor i rast zúfalého odporu podmieneného osobným nešťastím. Igor, jeden z dvojice mladých ľudí v románe, vymenil po otcovej smrti lavice gymnázia za tvrdú prácu vo vinohrade, priblížil sa dnu spoločnosti, ale nezakotvil v ňom. Doopatroval ťažko chorú matku a práve vtedy, keď sa mu ponúka hrejivé šťastie mladej lásky, ktorá je jediným svetlým bodom v chmúrnom živote chlapca z periférie, vyrve mu ho fašistický prisluhovač. Igor sa vzbúri a zabíja. Uspokojenie však nenachádza a iba priateľ, obuvník Maguš, ktorý ho zachráni pred nezmyselnou samovraždou, bude môcť azda odpovedať na otázku, či po tom všetkom má ešte život vôbec cenu. Najvýsostnejšou hodnotou v Jašíkovom básnickom a ľudskom vesmíre, ako konštatuje A. Matuška, je láska. Ľúbostný príbeh Igora a Evy, posvätný spev mladých sŕdc, je hlboko dojímavý, pravdivý a organicky začlenený do románového celku. Spisovateľ tu podal „najčerstvejšie svoje krédo o ľudskej duši, jej protikladnosti a šírave“.... celý text