Novinárska publicistika II podobné

"... Poslucháči žurnalistiky, ale aj žurnalistická prax čoraz naliehavejšie kladú pred novinovedu otázku, ako písať dobrú reportáž, črtu a besednicu (causerie). V tejto vysokoškolskej učebnici odpovedá na ne docent Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského PhDr. Emil Kadnár, kandidát vied o umení. Jeho vedecká štúdia dáva nielen komplexný a vyčerpávajúci pohľad na históriu a teóriu týchto žánrov, ale najmä poslucháčom vysokoškolského štúdia žurnalistiky a novinárom v praxi dáva aj návody na ich tvorbu. Štúdia nevychádza iba z teórie týchto žánrov, nehovorí iba o tom, čo je reportáž, črta a zábavnica, ale najmä o tom, aké by mali byť, resp. ako ich tvoriť, aby takými boli. Metóda tvorby týchto žánrov nevychádza len z teoretického, ale aj z empirického poznania, opierajúc sa hlavne o tvorbu klasikov týchto žánrov. Reportáž je azda najfrekventovanejší žáner umeleckej publicistiky, najobľúbenejší nielen u čitateľov, ale aj u jej tvorcov v novinárskej praxi, pretože zachytáva a zobrazuje mnohorakosť, mnohotvárnosť a dynamiku dneška. Reportáž má v československej žurnalistike bohaté tradície — môže nadväzovať na tvorbu jej klasikov: Egona Ervína Kischa, Juliusa Fučíka, ale aj Bohuša Chňoupka. Hoci vznikla pred dva a pol storočím, svoju dnešnú podobu nadobudla až niekedy na začiatku tohto storočia, najmä po prvej svetovej vojne. V slovenskej tlači sa začala výraznejšie frekventovať až v tridsiatych rokoch a zameriavala sa najmä na sociálnu tematickú oblasť. Naša súčasná reportáž, napriek obľúbenosti u čitateľov i u tvorcov, zápasí o vyššiu kvalitu a čaká na výrazné reportérske osobnosti. ..." "... Črta je najvýraznejším predstaviteľom žánrov umeleckej publicistiky. Črta — to je vlastne „obrázok, poviedka zo života". Svojou formou je to vlastne beletria, odlišuje sa od nej len svojím dokumentárnym zobrazovaním života. Má bohaté tradície tak v českej, ako aj v slovenskej publicistike (a literatúre). Veď v minulosti jestvovala na Slovensku celá plejáda autorov skvelých čŕt, počínajúc Svetozárom Hurbanom-Vajanským, Jozefom Gregorom-Tajovským, Jankom Kalinčiakom, Martinom Kukučínom až po Janka Jesenského. V súčasnej slovenskej publicistike pociťujeme značnú absenciu tohto žánru, stojaceho na rozhraní medzi žurnalistikou a beletriou, a to tým viac, že aj naši spisovatelia akoby ju strácali z pozornosti. Zábavnica nie je v našej publicistike neznámy žáner. Vtipnými rozprávačmi — causermi boli najmä S. H. Vajanský, Janko Jesenský, Janko Alexy a František Gabaj. V súčasnej slovenskej publicistike akoby upadala do zabudnutia — azda preto, lebo si vyžaduje silnú rozprávačskú osobnosť. Žurnalistika je jav novodobej kultúry. Stala sa nezastupiteľnou súčasťou nášho každodenného života. V našej socialistickej žurnalistike sa kladú najvyššie nároky na kvalitu jej tvorby, žánrové majstrovstvo nevynímajúc, aby naša tlač, rozhlas a televízia svoj zaujímavý a aktuálny obsah sprostredkúvali svojim recipientom v najdokonalejšej podobe. Táto vysokoškolská učebnica sa usiluje vyplniť prázdny priestor v oblasti teórie publicistických žánrov a poslucháčom štúdia žurnalistiky i novinárom v praxi poskytnúť bohaté a komplexné poznanie o tvorbe reportáže, črty a zábavnice. ..."... celý text