Renesancia podobné

Slovo renesancia je známe a často sa používa. Lež koľkí by vedeli vysvetliť, čo znamenala pre umelcov, učencov a ochrancov Európy v 15. storočí? Roku 1400, ktorým sa začína táto kniha, Európania nevedeli, čo sa skrýva za pojmom Európa. Existovalo len kresťanstvo. A v ich stredovekom svete bol len jeden umelecký štýl: medzinárodné, katolícke, gotické umenie. Jednako okolo roku 1500 Michelangelo vytesal Pietu v chráme sv. Petra v Ríme, Leonardo namaľoval Madonu v skalách a Poslednú večeru, Dürer sa vrátil z Benátok do Norimbergu, aby rozširoval na sever od Álp nový umelecký štýl. Bohatá a silná Florencia darovala Taliansku prvých umelcov, ktorí experimentovali s perspektívou, napodobovali klasické postavy, študovali rímsku architektúru: Brunelleschi, Donatello, Masaccio. Onedlho vedci a ochrancovia umenia ohlasovali ich nový štýl ako veľké „znovuzrodenie“ slávy klasickej antiky. To pre nich znamenalo slovo renesancia. Nový pojem našiel čoskoro prívržencov v ďalších mestách: Mantegnu v Padove, Piera della Francesca vo Ferrare a Urbine, Bramanteho v Miláne. Nadšenie pre oživenie štýlu starého Ríma spojené s bohatým géniom talianskych umelcov vyvolali čoraz prudší príliv tvorivého vrenia, známy ako vrcholná renesancia. Rím sa stal strediskom výtvarného umenia najvyšších kvalít storočia, ktoré symbolizujú Michelangelove a Raffaelove diela. Keď pozeráme za Alpy, do severnej Európy a do Španielska a Portugalska, vidíme, že vplyv flámskych majstrov — Rogera van der Weyden, Jana van Eycka, Huga van der Goes — sa po roku 1475 začal strácať. Povolali talianskych umelcov — Torrigiana do Londýna, Primaticcia do Fontainebleau. El Greco si zvolil za svoju vlasť Španielsko. Maliarov zo severu, ako boli Holbein a Breughel, neveľmi ovplyvnil klasicizmus z juhu. Benátky so svojím bohatstvom a stálou vládou sa tešili ustavičnému prílivu umelcov, ako boli Giovanni Bellini, Giorgione, Tizian, Palma Vecchio, Tintoretto a Veronese. V tejto bohato ilustrovanej knihe Andrew Martindale objasňuje význam renesancie v kontexte spoločnosti, kde sa zrodila. Zaoberá sa 175 rokmi viditeľných a neraz prudkých zmien v období, ktoré je v dejinách ojedinelé. O autorovi Andrew Martindale získal vzdelanie vo Westminster School v Londýne, na New College v Oxforde a na londýnskom Courtauld Institute of Art. Od roku 1959 do roku 1965 prednášal na tejto škole. Teraz je docentom v School of Fine Arts na University of East Anglia. Svojimi článkami prispieval do Burlington Magazine, Apollo a The Journal of the British Archaeological Association. Medzi jeho diela patrí kniha Gothic Cathedrals, tvoriaca čast súboru La Splendeur de ľ Art Chrétien (1963), ktorý vyšiel v Lausanne vo viacerých jazykoch.... celý text