Strýko z Bratislavy. Po rakúskych stopách na Slovensku. podobné

Dietmar Grieser, rozprávač, fejtonista, hľadač stôp či literárny detektív, autor úspešných bestsellerov, zachytil vo svojej knihe Strýko z Bratislavy mnohé pútavé historky. Kniha vznikla v rokoch 2008 — 2009, keď autor precestoval Slovensko a hľadal rakúske stopy súvisiace s naším priestorom. Navštívil okrem iného Bratislavu, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Trenčianske Teplice, Gbely i Marianku, kde sa odohrávali mnohé udalosti našej spoločnej histórie, ktorá bola roky vedome potláčaná. Čitatelia nájdu v knihe príbehy z Bratislavského hradu, kde vznikla svetoznáma viedenská galéria Albertina, z Grasalkovičovho paláca, kde sa začala láska následníka trónu Františka Ferdinanda a grófky Žofie Chotekovej, zoznámia sa s históriou rusoveckého kaštieľa, v ktorom po smrti následníka trónu Rudolfa začala nový život jeho manželka Štefánia, s tragédiou v Mayerlingu, kde zahynula baronesa Mary Vetserová, ktorej starý otec žil v v Bratislave. Defilujú pred nimi príslušníci chýrnych prešporských rodín ako vydavateľ novín Pressburger Zeitung Emil Portisch (a jeho populárny syn rakúsky reportér Hugo), slávny architekt Christian Ludwig, projektant Manderláku — prvého slovenského mrakodrapu — a jeho syn známy rakúsky maliar Christian Ludwig Attersee, preciťujú atmosféru cukrárne Cafe Mayer, kde sa stretávala spoločenská smotánka pri káve a preslávených bratislavských rožtekoch atď. Dietmar Grieser však na svojich cestách navštívil aj Liptov a priblížil rakúskym čitateľom výrobu bryndze na salašoch, z ktorej sa pripravovala vo viedenských viechach dodnes obľúbená nátierka Liptauer, milovníkom hudby predstavil Dolnú Krupú, kde Beethoven údajne skomponoval Sonátu mesačného svitu, Želiezovce, kde v esterházyovskom kaštieli pôsobil ako učiteľ hudby mladý Franz Schubert (a kde sa narodil i svetoznámy hotelier Eduard Sacher) či Záhorskú Ves – rodisko opernej divy Lucie Poppovej. Autor odhaľuje fascinujúce životné príbehy osobností z oblasti hudby, politiky a vedy, čo sa narodili v Komárne – vari najslávnejší z nich sú Franz Lehár a zakladateľ teórie stresu János Selye. A celkom na východe Slovenska prebádal i osudy vysťahovaleckých rodín Varcholovcov a Feckovcov, ktorých potomkovia sa preslávili na celom svete – výtvarník Andy Warhol a herec Paul Newman. Hádam najdojímavejší je príbeh pamätníka cisárovnej Alžbete, ktorý jej postavili vďační obyvatelia Bardejova po jej návšteve v kúpeľoch a ktorý prežil vďaka spoločnému úsiliu desiatok zainteresovaných i tie najhoršie obdobia v politických krútňavách 20. storočia. V úsilí priblížiť rakúskym čitateľom susednú krajinu, s ktorou ju spájalo v minulosti oveľa viac ako len povestná prešporská električka, odhaľuje Dietmar Grieser aj slovenským čitateľom veľký kus spoločnej histórie, odohrávajúcej sa na dnešnom území Slovenska.... celý text