Autobusák

11.12.2022

Po Zahradě asi moja najobľúbenejšia poviedka od Honzu Vojtíška. Áno je to možno čiastočne predvídateľné, ale zároveň temer dokonale napísané a tiesnivé. V mnohom mi to pripomenulo moju najobľúbenejšiu poviedku od Martina Skuřoka, Liborek. Text ma zároveň postavil pred temer filozofickú (a samozrejme hypotetickú) otázku: čo by som spravil, ak by som bol editor a dostala by sa mi do rúk práve táto (inak skvelá a fest mrazivá) poviedka? Narážam na záver. Každému, kto nespadol z Mesiaca, je jasné, čo sa stalo, preto som sa cítil zvláštne, keď to bolo spracované trochu tak, ako keby malo ísť o šokujúci finálny twist. Premýšľam, či ak by som bol editor, či by som autorovi navrhol, či by to nebolo lepšie bez toho, nechať text viac otvorený, lebo ostatne beztak je jasné, čo sa stalo. Na druhej strane je to dilema, pretože práve ono polopatistické dopovedanie tomu dodáva ešte znepokojujúcejšiu atmosféru.