Dívčí záležitosti
Povídka od:
Tereza Matoušková
Z knihy:
Zombie apokalypsa
Tereza Matoušková vás víta vo svete, kde nekromancia patrí medzi bežné veci.
Na začiatku príbehu navštívi čarodejnicu Zorenu mladík. Je vysoký, plavovlasý a mŕtvy. Aký tragický príbeh sa za jeho skonom a následným oživením skrýva?
Rok vydání originálu: 2016
Poviedka sa nečíta zle, i keď som sa na začiatku mierne strácal vo vzťahu Zoreny a Kerdeii. Čo sa týka sveta, tak ten ma celkom zaujal a nebránil by som sa románu, ktorý by sa v ňom odohrával. Aj samotná Zorena je postava, ktorá má v sebe prvky zaujímavosti a ešte nejakému stretnutiu s ňou by som sa nebránil.
Čo sa týka zápletky, tá bola v pohode i keď ten koniec mohol byť lepší. Predsa len Matoušková tu má celkom morbídnu pointu (dúfam, že to neberiete ako spoiler), ktorá mohla byť spracovaná údernejšie.
Toto čo nasleduje, by som neoznačil za ,,môj problém s poviedkou". Skôr je to také zamyslenie, ktoré sa ale na výslednom hodnotení poviedky nijak nepodpísalo.
Od poviedkovej knihy ,,Zombie apokalypsa" som čakal príbehy o hordách nemŕtvych trhajúcich živých. Niečo ako boli prvá a predchádzajúca poviedka. Predsa len mi príbeh, kde máme jedného živého mŕtveho, ktorý ešte k tomu slúži len ako ,,zadávač prípadu", nejak k tomu spojeniu ,,zombie apokalypsa" nepasuje.
Keby ste sa čudovali, čo je ,,zadávač prípadu", tak som odkazoval na rôzne detektívky, kde na začiatok príde postava a vyšetrovateľovi povie, čo potrebuje vyriešiť. Tak je to aj so zombiem v tomto príbehu. Príde, povie, že je mŕtvy a prečo asi a tým pasáž so živými mŕtvymi tak nejak z príbehu mizne. Áno, rozpráva sa tu o nekromancii, ale tá ostáva tak nejak v pozadí.
Ako ale vravím, táto výčitka nijak moje hodnotenie tejto poviedky neovplyvnila.