Drakobijce

06.03.2015

Posledný dračí príbeh zbierky si ponechal značný priestor a zavádza nás do sveta knihy Křivé ostří. Kto ju čítal, bude zrejme tušiť čo očakávať od Drakobijcu. Osobne som to šťastie nemal a tak nemám s čím veľmi porovnávať.

Poviedka (rozsahovo už skôr novela) má dve línie – typicky hrdinskú fantazy s chrabrým a statočným (aj keď troška jednoduchším) trpaslíkom Bigamorom úporne si raziacom cestu za svojim snom a zároveň sú tu prítomné aj humorné pasáže súvisiace s hľadaním toho správneho draka na zabitie. Určite mnoho čitateľov toto spojenie poteší a uvíta, mne by bohato postačila len vážna časť. Neviem si pomôcť, ale drak vychovávaný a chránený kukučkami, ktorý sám kuká mi príde len absurdne, vtipne už nie. Rovnako tak boj proti drakovi na smrteľnej posteli vo mne úsmev nevyvolal. Skrátka úvod a záver boli fantastické, stred (pátranie po vhodnom terči) ma už tak nebavil.

Dá sa však povedať, že to je asi jediné negatívum, ktoré som pri čítaní pociťoval. Na autorovi je vidieť, že vie pútavo rozprávať a budovať dramatické situácie plné atmosféry zúrivého zápasu, ohrozenia či znechutenia z dlhého putovania. Aj jednotlivé postavy sú umne vybalansované a každá má svoju významnú črtu dotvárajúcu väzby medzi trpaslíkmi. Rozhodne odporúčam k prečítaniu a pravdepodobne sa pôjdem pozrieť či sa dá Křivé ostří zohnať aj v mojej knižnici.