Maso Wickhamu
Povídka od:
Honza Vojtíšek
Z knihy:
Zombie apokalypsa, Rozpolcení
Robin Hood bohatým bral a chudobným dával. A bojoval so zombie? V podaní Honzu Vojtíška hej.
Povídka vyšla v knize:
Komentáře (2)
Přidat komentář
O tom, aký je Honza Vojtíšek dobrý autor (nechcem povedať spisovateľ, nemám to slovo rád), asi najlepšie vypovedá existencia tejto poviedky. Viete, ono je to vlastne strašná blbosť. Zombies téma našraubovaná na legendu okolo kultového anglického zbojníka Robina Hooda. Navyše ja osobne uprednostňujem skôr atmosférické horory, než splatter bitúnky. Tu je to ale všetko vyladené ako na cukrárenských váhach. Je toho tak kurát a na rozdiel od iných autorov nemám pocit, že by to Honza s násilím samoúčelne preháňal; je ho tu dosť, ale patrí to sem, bez neho by to nešlo resp. šlo, ale nebolo by to ono. Samotná zápletka je fakt šialená a celé je to pomerne krátke, takže hoci som k textu pôvodne pristupoval s nedôverou s tým, že som od Honzu určite čítal kvalitnejšie texty, nakoniec som príjemne prekvapený. Sympatická vec, ktorej v mojich očiach najviac kožu zachraňuje asi to, že napriek bizarnej zápletke sa berie vážne, čo je fajn, keďže v hororoch až na výnimky nemám rád humor. Poviedka najskôr vyšla v antológii Zombie apokalypsa (2016) a o štyri roky neskôr v knihe Rozpolcení, ktorú Honza stvoril spolu s Ondřejom Kocábom. Poviedka, v ktorej sa vyskytuje slovo bacuľatá, proste nemôže byť zlá.
Robina Hooda nemám načítaného ani napozeraného. Viem o ňom akurát, že je to anglická variácia na nášho Jura a že miesto valašky používa luk a šíp. A jeho úhlavným nepriateľom je istý šerif. Možno, keby som o tejto postave vedel viac, tak by som si túto poviedku aj viac užil. Tým nechcem povedať, že nie som spokojný (predsa len keby som nebol, tak by som nehodnotil štyrmi hviezdičkami).
Ako píše komentár nižšie, skôr ako o atmosférický horor, tak sa jedná o ,,splatter bitúnok". To mi neprekáža, predsa len explicitný masaker mi k horde živých mŕtvych sedí viac, ako pomalé budovanie atmosféry.
Je to násilné a taktiež to obostiera istá atmosféra smútku. Mŕtvi totiž nie sú len nejakí mŕtvi, ale sú to postavy, ktoré naši hrdinovia poznajú. Keď to porovnám s inou poviedkou z tejto knihy - Odepsanci - tak je to tragickejšie. V Odepsancoch sme mali drsných vojakov brodiacich sa cudzími mŕtvolami, v tejto Hoodva družina obete i zombie poznala. A táto tragickosť sa mi na poviedke páčila.
Koniec ma mierne pobavil (SPOILER: A svojím spôsobom mi pripomenul staré animáky, v ktorých na konci zloduch prisahá hrdinom pomstu, len aby v ďalšej epizóde opäť neuspel. KONIEC SPOILERu).