Taková maličkost pro nás Tempunauty / Aspoň něco pro nás... / Aspoň čosi pre nás Tempunautov / Malá pozornosť pre...

30.04.2023

Líbí se mi, že jsme s událostmi, okolnostmi a technickými věcmi seznamovány postupně, takže člověk ze začátku člověk příjemně tápe. Ovšem druhý druh tápání v rámci rozuzlení celého příběhu mě už tolik nenadchl, vůbec nevím, zda jsem to správně pochopil.

P.S.: Respekt pro Adharu a její velký rozbor povídky!

27.05.2022

(SPOILER) Mimoriadna poviedka o časovej slučke a zúfalej snahe uvoľniť sa z nej. Páči sa mi veľmi silné a realistické znázornenie prostredia a postáv. Heinlen zobrazuje prvé pokusy s cestovaním v čase veľmi podobne ako prvé pokusy s cestovaním do vesmíru. Stroj času má svoju štartovaciu rampu, modul, starostlivo vybranú a vycvičenú mužskú posádku, vedcov a technikov, obrovský záujem novinárov a dokonca v ňom prebieha podobné súperenie medzi USA a Sovietskym zväzom ako pri kozmických pretekoch. To všetko a zachovanie aspoň minimálnej miery správnej terminológie tomu dáva punc nadčasovosti (až na ten Sovietsky zväz). Fascinuje ma, ako štýl písania priamo nepomenúva, ale súčasne zreteľne načrtáva atmosféru okolo trojice amerických cestovateľov v čase a ich misie, ktorá dopadla katastroficky. Posádka uviazne v časovej slučke, ktorá spôsobuje u ich veliteľa obrovskú psychickú vyčerpanosť. Je to len nahováranie si, prelud pod vplyvom depresie, alebo naozaj niečo z miliónov opakovaní slučky akosi preniklo k hlavnému hrdinovi a namiesto vymazanej pamäte si nesie pečať predošlých slučiek? Dych tejto atmosféry zanechal odtlačok v mojej vlastnej tvorbe – a pritom ide len o krátky príbeh. Charaktery postáv sú pekne načrtnuté, k hlavnému hrdinovi cítite sympatie, nad jeho vzťahom s partnerkou, ktorý nehoda s cestovaním v čase tragicky poznačí, zase smútite. A to bez akéhokoľvek usopleného pátosu a pomenovávania citov polopate.

Lenže tu sa akosi ukrýva aj základný problém celej poviedky. Autor toho primálo hovorí polopate. A tak vo výsledku, hoci ma poviedka nadchla a zaujala, nepochopila som, čo sa v nej vlastne dialo. Napríklad od akého do akého obdobia tá slučka vlastne prebieha, či nastala pri ceste dopredu alebo dozadu. Hovorí sa tam o pokuse cestovať sto rokov do budúcnosti, ale je jasné, že nešťastná trojica uviazla oveľa bližšie k súčasnosti. Aj v dialógoch robia postavy len narážky a idú na veci príliš veľkou okľukou. Vety ako „potom ti to všetko vysvetlím“ a „o čo ide?“ vzbudzujú v čitateľovi nádej, že sa už konečne dozvie, čo sa vlastne zomlelo... ale ono nič. Iste, hrubé rysy príbehu chápem, ale je tam priveľa nezrozumiteľného, nejasného a takto zostalo aj po druhom čítaní o dvadsať rokov neskôr. Čo mi prekáža najmä v závere, inak veľmi silnom. Motivácie ústredného páru postáv sú nejasné a z klaďasov sa tak menia na podozrivých. Konali v mene najlepšieho vedomia a svedomia, alebo v skutočnosti chceli z akéhosi dôvodu slučku uzavrieť? Nemám rada až takú otvorenosť. Všetkého, aj náznakov a nejasností, veľa škodí.

13.06.2021

Tak som po rokoch zistil, kde Frederick Pohl čerpal inšpiráciu pre Gateway.

03.03.2021

Povedená povídka o jedné zacyklené posádce v časovém kontinuu, která se snaží najít cestu ven - 60 %

31.12.2017

S tempunautmi je ten problém že je to celé napísané nepekným, prasácky blábolivým spôsobom, takže som až po konzultácii s výkladom deja na wikipédii pochopil ako by to malo byť všetko myslené. V kocke je to ale o tom že hrdinovia sú asi ( predpokladajú to ) v časovej slučke z ktorej sa rozhodnú vymaniť tým, že sa zabijú. Čo je podľa mňa idiotský nápad, keďže hodlajú použiť spôsob akým už podľa výsledkov vyšetrovania zomreli a tak sa zdá že si tým akurát dajú ďalšie kolo. Pravda, niečo mi mohlo uniknúť práve kvôli nemtavému spôsobu vyprávania. každopádne si myslím že lepšie zápletky s časovými slučkami už boli snáď v každom sci-fi seriáli od Star treku po Hviezdnu Bránu.