Domca1
přečtené 719
Příběhy obrazů a soch
2018,
Štěpánka Sekaninová
Milá, jemná a nápaditá knižôčka, z ktorej sa čo-to dozvedia hádam i dospelí čitatelia. Akurát neviem, či by som do publikácie o umení pre deti vybrala práve Avignonské slečny... Teda viem: nevybrala. Inak úplne súhlasím s komentárom milamarus, chýba len viac kapitol, takže ak by sa niekedy chystal diel dva, určite po ňom siahnem:-)... celý text
Levočské povesti
2017,
Ján Milčák
Ján Milčák je ozajstný majster slova, ktorý má veľmi svojskú a špecifickú poetiku, spôsob písania. Spočíva v krátkych a strohých vetách, občas trochu zvláštnych a nie úplne nadväzujúcich dialógoch a v silnom nádychu nekonvenčnosti. Musím sa však priznať, že v prípade detskej literatúry mi toto autorské novátorstvo prišlo trošku rušivé. Osobne mi omnoho viac konvenujú klasické povesti, v ktorých sa kladie dôraz na napínavý dej a jazyk je krásne archaický, no pritom ľahko dešifrovateľný, príjemne a rýchlo plynúci pre detského čitateľa. A toto mi v knihe Levočské povesti chýbalo. Milčákova poetika sa podľa môjho skromného názoru oveľa viac hodí ku náročnej umeleckej próze pre dospelých percipientov, ktorí tiež budú mať čo robiť s interpretáciou textu. Ak by som bola dieťa, túto knihu by som jednoducho nepochopila a obávam sa, že by ma veľmi nenadchla. Vety sú príliš krátke a príliš odmerané, až to pôsobí neprirodzene. Aj keď, sto ľudí, sto chutí, takže určite nechcem nikoho odradiť. Čo zase musím vyzdvihnúť sú naozaj prekrásne ilustrácie Stanislava Lajdu a celková prepojenosť všetkých povestí (postavy a ich príbehy sa prelínajú, spomínajú sa okrajovo vo viacerých povestiach). Možno tento komentár vyznie trochu negatívne, ale kniha určite nie je zlá. Práve naopak, literárne je na veľmi vysokej úrovni, len sa mi vidí, že cieľová skupina na takýto druh textov jednoducho ešte nie je dostatočne vyzretá.... celý text
Dejiny sveta v skratke
2016,
Christopher Lascelles
Súhlasím s tým, že kniha fakty relativizuje a značne zjednodušuje. Osobne ma obzvlášť hneval klasický podtón "cirkev rovná sa spiatočníctvo, tmárstvo, povery, brzda rozvoja atď." Na druhej strane si myslím, že pre laika, ktorý chce získať základný historický prehľad, je toto veľmi dobrá voľba. Zhrnúť všetky najpodstatnejšie udalosti svetových dejín do 270 strán formátu A5, zvládnuť to pútavo, konzistentne a okoreniť to bohatou kartografickou prílohou je kumšt, ktorý autorovi nemožno uprieť. Mám tiež za to, že (najmä v starších dejinách) autor ponúka aj informácie, ktoré sú miernou nadstavbou pre základný vedomostný korpus, mená a fakty, s ktorými sa v školských ucebniciach nestretnete. Ak by ste boli v histórii úplný neznalec, po prečítaní tejto knihy, Vám v hlave aspoň niečo iste ostane, pospájajú sa súvislosti, resp. všetko je to ľahko vyhľadateľné. Preto konštatujem, že napriek chybičkám krásy je to pre laika ideálna syntéza. Stručná, krátka, ale hutná a prehľadná.... celý text
Po stopách nášho sveta na dvanástich ilustrovaných mapách
2019,
Tim Marshall
Takto by sa mali písať (ilustrovať) školské učebnice geografie, aj keď uznávam, že je to zrejme veľké sústo. Prehľadné, názorné, celistvé zhrnutie základov geopolitiky, ktoré pochopí aj ten, kto má vedomosti zo zemepisu na bode mrazu. Niečo málo z histórie, krásne ilustrácie a mapy, vynikajúce vizuálne prevedenie. Čítala som aj pôvodnú verziu Tima Marshalla "pre dospelých" a musím povedať, že nesklamala ani jedna.... celý text
Večne spievajú lesy / Zo smrtnej hory fúka / Niet inej cesty
1992,
Trygve Gulbranssen
Generačná trilógia Večne spievajú lesy je ako život sám - trpká, miestami ťažká na prelúskanie, opakujúca sa, slávnostná i monotónna, svieža a žeravá, pokojná i vzdorujúca. Rieši množstvo komplexných životných otázok týkajúcich sa hľadania svojho miesta na svete a naplnenia zmyslu svojej existencie. Mne osobne v knihe najväčšmi rezonovala téma samoty, osamotenosti a vzájomného odcudzenia jednotlivých postáv. Na prvý pohľad to možno vyznieva ako živelný naturistický opis života drsných severanov, ktorí neohrozene vzdorujú nespútanej prírode a sú hrdými pánmi sami sebe, no v skutočnosti je to príbeh, z ktorého tak hlboko dýcha smútok a samota, až to bolí. Priznám sa, že som na sebe postupne pozorovala určitú čitateľskú transformáciu a zmenu pohľadu na charakter diela. Prvé kapitoly som vnímala rovnako ako zrejme väčšina čitateľov - ohúrila ma dravosť, bezprostrednosť, živelnosť rodu medveďobijcov, túžila som preniesť sa na tie miesta panenskej prírody, zažiť jej nespútanosť. Adelheidu som v tomto kontexte spočiatku veľmi nemusela, keďže mi, prirodzene, pripadala ako rušivý mestský a velkopanský element. Ako dej plynul, môj nadhľad sa pomaly ale radikálne menil. Skúsila som si predstaviť, aké by to bolo, ak by som bola v koži Adelheidy a mala za manžela muža, ktorý celé týždne trávi v horách, záujem o manželku nedáva vôbec najavo, takmer sa s ňou nerozpráva a jeden druhému vôbec nerozumejú. Keď som sa zamyslela hlbšie, pochopila som, že vôbec nejde len o postavy Adelhaidy a mladého Daga, ale že každá a jedna postava v tejto ságe je tak neskutočne osamelá, zlyháva v komunikácii, cíti sa nepotrebná, je odsúdená na svojich sto rokov samoty... Výstižné to zhŕňa konštatovanie v jednej zo záverečných kapitol, že Dag a Adelheida boli svoji 12 rokov, ale vôbec si nerozumeli. Z knihy, ktorá ma spočiatku očarila svojou životaplnosťou, som si tak odniesla riadnu dávku melanchólie a divného smútku. Samozrejme, dôležité sú aj ďalšie témy, problematika túžby po peniazoch, pýchy, pochopenia a prijatia osudov iných ľudí, a v neposlednom rade kresťanské posolstvo, ktoré by malo byť hlavným ideovým nositeľom a zároveň zavŕšením celej trilógie. Ale puc trudnomyseľnosti je taký silný, že vo mne po prečítaní ostal ako najsilnejšia emócia.... celý text
Lekárka Mária Jasenková
2019,
Martin Ližičiar
Veľká česť pani doktorke Jasenkovej a klobúk dole pred tým, čo dokázala vo svojom celoživotnom (stále pokračujúcom) úsilí. Z rozhovoru je cítiť obrovskú dávku múdrosti, skúsenosti, ale najmä pokory a vyrovnanosti, čo je vzhľadom na jej pole pôsobenia vzácne sa vyskytujúca kombinácia. Nádherná duša, odporúčam dodatočne si vyhľadať aj ďalšie jej verejné výstupy, rozhovory a prednášky, v ktorých odhaľuje hĺbku toho, čo ju život a smrť naučili. "Život sa naplní, keď doprajeme iným, čo sami máme alebo čo nám samým nikdy nebolo dopriate."... celý text
Tajná záhrada
2019,
Frances Hodgson Burnett
Prevažnú väčšinu čítania Tajnej záhrady som strávila v nemom úžase a kochaní sa nežným, pomaly plynúcim príbehom a dychberúcimi ilustráciami Ingy Moore. Zatiaľ čo v Malej princeznej čistá duša a nekonečná fantázia malej Sáry premenila nehostinné prostredie a chudobu na bohaté rozprávkové komnaty, v Tajnej záhrade sa deje presný opak a atmosféra jarnej záhrady premieňa skazené povahové vlastnosti rozmaznanej Mary a jej bratranca Colinsa na životaplnosť samú. Naozaj som si myslela, že tomuto azda ani nemožno nič vytknúť. Žiaľ, celkový dojem mi pokazila záverečná motivická línia (bielej) mágie, tzv. Veľkého dobra, zvláštnych všadeprítomných magických síl, stotožňovania kresťanského Boha s akousi podivnou mágiou a pod. Neviem, z akých myšlienkových hnutí autorka vychádzala, ale doslova ezoterické vyznenie celého duševného prerodu hrdinov hraničiace s panteizmom si podľa môjho názoru rozhodne mohla odpustiť.... celý text
Warren Trinásty a trinásťročná kliatba
2020,
Tania del Rio
Záverečný diel tejto milej trilógie svojím spracovaním ostáva na štandarde, ktorý vytýčili jeho knižní predchodcovia. Či už ide o dobrodružný príbeh, krásne ilustrácie alebo rôzne interaktívne detaily, oproti prvým dvom dielom sa nič nemení. Zároveň to ale znamená istú stagnáciu - ohúrenie z originality, ktoré sprevádzalo čítanie prvej časti, už dávno opadlo, prostredie, postavy aj celkový štýl textu je čitateľovi veľmi dobre známy a wow-efekt už veľmi netreba očakávať. Skôr je to príjemný návrat do známych dobrodružných vôd, ktorý zhltnete za jeden večer, necháte sa očariť pútavým vizuálom a je Vám tak pekne a dobroprajne na srdiečku. A nedá mi nepochváliť nádhernú sýtu modrú farbu obálky, och, kochám sa:-) A to už nehovorím o tej farebnej kanonáde, keď si všetky tri krásky postavíte pekne vedľa seba.... celý text
Mimi & Líza
2013,
Alexandra Salmela
Tomuto hovorím pastva pre oči i pre uši (i pre dušu). Súlad nádherných pestrofarebných ilustrácií, vyšperkovanej štylistiky a hodnotnej príbehovej stránky vytvoril dielo, ktoré utíši čitateľský, umelecký aj literárny smäd každého labužníka poctivej detskej literatúry. Ozajstným kumštom pre mňa boli bohaté zvukové a lexikálne ozdôbky, ľubozvučné citoslovcia a šikovné variácie nevšedných slov a slovíčok (tieňostromčíček, minipidikôstka, loďkodáždnik, džugali doň,... no nezaľúbte sa do slovenčiny našej ľúbeznej...) Neviem, či to bol zámer autorov, ale spomínané citoslovcia môžu byť (zrejme aj sú) podstatnou zvukovou kulisou práve pre nevidiacich percipientov, za čo má kniha ďalšie plusové body. Čo dodať, kráľovstvo hračiek, farieb, látkových safari zvieratiek, pestrých džunglí a mnohých ďalších kúzelných zákutí fantázie sa práve otvára. Aj keď sa musím priznať, že stále mám problém rozlíšiť, ktorá z nich je Lisa a ktorá Mimi. Ale vôbec mi to neprekáža:-)... celý text