hrach přečtené 26

Meno vetra 2009, Patrick Rothfuss

Jedna z najlepších fantasy knižiek z poslednej doby a jeden z najlepších slovenských prekladov, čo si pamätám. Človek by povedal, že preteká pátosom a predsa čitateľa nepustí až po poslednú stranu. Potom sa človek zamyslí, že sa za tých cca 600 strán v podstate nič moc neudialo a predsa je spokojný. Lebo sa to čítalo príjemne. Výnimočne príjemne. Rothfussov jazyk je úchvatný! Občas autor čitateľa roznežní dojatím, inokedy ho vymácha v napätí či smútku a nakonci ho vygrcne nech si pár rokov počká na ďalší diel. Mimoriadne sa mi páčili všadeprítomné motívy hudby a starých príbehov, leguinovskej mágie slov vs. mágie ako v podstate pozitívnej vedy, tuláci, drotári a zdanlivo nepodstatné detaily ako trocha vosku a struny vo vrecku plášťa.... celý text

Ztracené letopisy 2011, Argonantus

Zbierka historicko-fikčných poviedok zo stredovekých Čiech. Niektoré z poviedok ma až tak neoslovili (Opravdu někdo, Moc) iné sú úplne luxusné (Ochránce cesty alebo úplne výnimočný záver Zavřené dveře), všetky však boli veľmi príjemné jednohubky a čitateľnosť sa nikde nedrhla. Z príbehov je cítiť mimoriadna znalosť daného obdobia autorom ako i jeho osobný záujem Umenie. Niekedy sa môže zdať, že človek drží v rukách čistokrvnú fantasy, na druhé zamyslenie však v podstate všetko prítomné nadprirodzeno má v kontexte onej doby (a súvekej mentality) svoje predstaviteľné miesto.... celý text

Mistr Leonhard 2012, Gustav Meyer

Leonhard bol mimoriadne príjemný. Poviedkovosť mu v niečom vzala na farebnosti, ale nie na sugestívnosti. Ak by som mal romány prirovnať k úchvatnému obrazu, ku ktorému sa divák približuje a odhaľuje dômyselnú mozaiku, táto poviedka bola jeden jediný kamienok. Podivný a zvláštny hoci celkom jednoduchý pritiahne oko diváka a utopí ho v obraze, ktorý vyvolá v jeho mysli. A nepotrebuje zložitú skladbu. Keby som mal niekomu odporučiť Meyrinka, ktorého zhltá za hodinu, určite je to dobrý tip.... celý text

Bílý dominikán 1999, Gustav Meyrink (p)

Dôkladné rozpracovanie Meyrinkových predstáv o smrti a znovuzrodeniach a miestach jednotlivca v hľadaní onej veľkej Pravdy. Nenasladlý a pritom sladký láskomotív a veľký dôraz na motív rodiny resp. rodu. Čítal sa mi prekvapivo pomaly, často som sa prichytil, že sa mi myšlienky odsnívali niekam preč od knihy (k sebe).... celý text

Anděl západního okna 1937, Gustav Meyrink (p)

Pre mňa najsilnejší Meyrink. Kniha človeka, ktorý celý život zasvätí hľadaniu osvietenia a cítiac koniec neúspešnej cesty premieta o tom, čo získal a čo za to musel platiť. Autobiografické črty sú tu zrejme najsilnejšie spomedzi jeho kníh, ktoré som mohol zatiaľ čítať. Je to smutné a boľavé, odrážajúce poznanie človeka, ktorý na vlastnej koži pocítil, že "ono to funguje", ale možno inak ako by chcel a predstavoval si. Technicky je to imo Meyrinkov vrchol. Dvojitá expozícia a paralelné rozplietanie osudov, ktoré sa vzájomne (?) ovplyvňujú, znovuobjavujúce sa symboly, ktoré začnú často dávať zmysel až s blížiacim sa koncom príbehu. Ak by som Golema vnímal ako idealistický sen, Anjel západného okna je reflexia trpko prežitej pravdy.... celý text

Golem 1987, Gustav Meyrink (p)

Moje prvé stretnutie s Meyrinkom. Rozhodne odporúčam všetkým, čo chcú Meyrinka skúsiť, aby začali práve tu. Nie je to jeho najlepšia práca, ale v elegantnej jednoduchosti ukazuje všetko, čo autorovi ide. Pôsobivá atmosféra, mystické hľadanie (autora i hlavnej postavy), spojenia nesúdobých postáv, opakované objavovanie sa symbolov, ktorých význam naskočí, až keď príde tá správna chvíľa (občas až pri opakovanom prečítaní knihy). A koniec je príjemne hrejivý, čo sa cení tiež. Napriek počiatočnej nejasnosti realít pri mojom prvom čítaní netrvalo dlho, kým sa obraz vyčistil a dej ma vtiahol a nepustil. Myslím, že v tomto smere je to jeden z najľahšie čítaných Meyrinkov a aj keď nedosahuje hĺbku povedzme Anjela západného okna, rozhodne patrí medzi autorovu špicu.... celý text