Komnenos
přečtené 284
Projekt Zenta
2014,
Martin Jurík
Vcelku podarená fikcia o existencii paralelných svetov z pera slovenského autora. Jedným z nich by bol podľa neho svet s prvou svetovou vojnou a druhý bez nej. Svet bez nej autor poctivo do detailov premyslel, avšak neviem či by sa mi páčilo žiť v takom svete. Dobrý dojem z knihy okrem strhujúceho deja ešte okoreňujú postavičky skutočných slovenských vedcov Palescha (Páleša) a Valencsika (Valenčíka) ako aj zmienka o ministerskom predsedovi Slovenských krajov Márkovi Kottlébovi :)... celý text
Kvapky požehnania
2015,
kolektiv autorů
Ide o zbierku dvadsiatich príbehov zo slovenského kresťanského prostredia. Písali ich obyčajní ľudia o tom, čo skutočne prežili. Kniha takýchto osobných svedectiev na Slovensku dlho chýbala a tak som rád, že takéto niečo uzrelo svetlo sveta. Sprvoti som bol trochu skeptický, najmä čo sa týka literárnej úrovne, keďže ju napísali "obyčajní ľudia", ale po tejto stránke som bol milo prekvapený. Navyše všetky príbehy sú veľmi silné, chytia človeka za srdce a prinútia ho zamyslieť sa nad životom a nad tým ako v ňom mocne pôsobí Boh. O to išlo knihe predovšetkým a tento účel úplne splnila.... celý text
Darca
2014,
Lois Lowry
Každý kto hľadá odpoveď na otázku, na čo je dobré poznať dejiny, nech sa prečíta túto knihu. Táto kniha zároveň hovorí o tom aká dôležitá je možnosť voľby. Môžeme sa síce rozhodnúť nesprávne, ale je to naše rozhodnutie a my zaň nesieme zodpovednosť. Ak by nám presne nalinkovali čo máme robiť, boli by sme síce uchránení zlých rozhodnutí a bolesti, ale aký by to bol život? Téma je fantastická, ale kniha pôsobí trocha nedotiahnuto a určité veci by sa dali hlbšie rozvinúť. Dá sa to však chápať z toho dôvodu, že hlavnou cieľovou skupinou sú najmä deti a mládež. Okrem toho mi ešte nedá nespomenúť, že pri slovenskom preklade sa jazyková redaktorka veru nevyznamenala čo úplne zbytočne znižuje kvalitu výbornej knihy.... celý text
Desatoro
2014,
* antologie
Desať súčasných slovenských autorov sa podujalo spracovať desať božích prikázaní svojským spôsobom. A svojské to veru naozaj bolo. Traja z nich sa tejto úlohy chopili v tom zmysle, že ich poviedky sú presiaknuté totálnymi protikresťanskými klišé (v tomto sa už tradične najviac činil pán Hvorecký). Ostatné poviedky sú v tomto smere ako-tak vyvážené. Ich kvalita je však značne kolísavá. U niektorých poviedok má čitateľ dojem, že boli akoby nasilu našité na to-ktoré prikázanie. Niektoré poviedky tak pôsobia dosť banálne. Ako sa vraví, to najlepšie na koniec a preto najlepšou poviedkou je podľa mňa tá posledná od Jaroslava Rumpliho.... celý text
Sedem dobrých rokov
2014,
Etgar Keret
Po predchádzajúcej smršti "Zrazu ktosi klope na dvere" som očakával podobnú smršť aj v Keretovej najnovšej knihe. Ako som ju však začal čítať, prekvapilo ma, že je to akési nemastné neslané. Po zvláštnej pachuti prvých poviedok sa to však rozbehlo a neskôr to už bol starý dobrý Keret. Aj tak mám však pocit akoby Keretovi začal dochádzať dych, najmä ak túto knihu porovnám s predošlou, ktorou nastavil latku sakramentsky vysoko. Určite to nie je zlá kniha, ale taký už raz býva údel diel, ktoré prichádzajú hneď po opusoch magnách. Ešte by som poznamenal, že oproti predchádzajúcej knihe sa v tejto oveľa viac venuje holokaustu a vojnovému stavu na Blízkom východe. Tieto záležitosti, rovnako ako ťažké rodinné chvíle (lebo je to vlastne autobiografia) však poníma s nadhľadom ako už býva uňho zvykom a čo býva najväčším kladom jeho kníh.... celý text
Rukojmí - Lokomotivy v dešti
2014,
Peter Pišťanek
Pišťankovi to aj po 15 rokoch od napísania svojho posledného románu stále píše. Kniha je však úplne o niečom inom ako sme uňho zvyknutí. Žiadni mafiáni, ani vulgarizmy (aj keď tých sa zopár nájde, ale je ich neporovnateľne menej). Pišťanek sa však novej témy zhostil pomerne obstojne. Za všetko hovorí fakt, že človek knihu zhltne rovnako rýchlo ako to bolo u jeho predošlých kníh. Dejová linka tu nie je až taká dôležitá, je skôr kdesi v pozadí. Ide skôr o opis bežných detských radostí a starostí v 60 rokoch minulého storočia. A opis je to vskutku šťavnatý a svieži, číta sa veľmi dobre a plynulo. Knihe niektorí vyčítajú, že je čierno-biela: zlí komunisti a dobrí nekomunisti. Mne sa však taká nejavila. Medzi komunistami sa našli charaktery (napr. major Bašta) a zasa na druhej strane dedo hlavného hrdinu nebol až také neviniatko ako by sa mohlo zdať. A k tomu tu máme ešte nekomunistov, ktorí boli agentmi ŠtB a donášali na deda hlavného hrdinu. Čiže v tomto by som problém nevidel. Videl by som ho skôr v niečom inom. O niektorých záležitostiach sa Pišťanek zbytočne až príliš rozpisuje. Na druhej strane tu je viacero vecí, ktoré Pišťanek len preletí, pričom by im mohlo byť venované oveľa viac priestoru. Napríklad keď Peter s dedom objavia spis ŠtB a mená donášačov, je to iba na jednu stranu. Pritom je to taká vďačná téma, že by sa o tom dalo napísať minimálne na 10 strán. Alebo keď sa Peter nie vlastnou vinou opije, čakal som, že Pišťanek si užije aký z toho bude mať chlapec prúser a on to preletel niekoľkými vetami. Na záver by som chcel ešte vyzdvihnúť postavu Ferka Glanza, Petrovho kamaráta a syna predsedu MNV. Podľa mňa je to najtragickejšia postava celého románu. Stále je odstrkovaný rodinou aj rovesníkmi a tak sa utieka do vlastných svetov a aby dokázal v tomto neprajnom svete prežiť, je tak trochu sviňa. Napokon Ferko skončí veľmi smutne. Ale nebudem už viac prezrádzať, aj tak som prezradil dosť. Oplatí sa knihu prečítať, i keď na Rivers to nemá.... celý text
Vyrastal som v brazílskej Bratislave
2012,
Ján Čičmanec
Autor je jedným z 5000 Slovákov žijúcich v Brazílii. Je mimoriadne chvályhodné, že sa rozhodol spísať svoje pamäti na základe ktorých si my tu na Slovensku môžeme urobiť obraz aký život mali Slováci v takej ďalekej a exotickej krajine akou je Brazília. A bol to veru život ťažký. Ako však hovorí autor, kto mal šťastie, zbohatol, kto ho nemal, predieral sa životom a brazílskym pralesom ako mohol. A takých bola v Brazílii väčšina. Pre nás na Slovensku je to veľmi zaujímavé, miestami až dobrodružné čítanie. Čo mi však trochu vadilo, často sa rozprávanie točilo okolo opisov práce čo sa niekedy aj opakovalo. To je však jediná výčitka a ja som veľmi rád, že som sa mohol niečo dozvedieť o živote krajanov v ďalekej krajine, ktorý ak by ho pán Čičmanec neopísal, pravdepodobne by ostal navždy zabudnutý. A to je najväčším prínosom knihy. Že osudy brazílskych Slovákov budú uchované aj pre ďalšie generácie.... celý text
