Komnenos
přečtené 285
Klub nerozbitných detí
2018,
Slávka Kubíková
Kníh o výchove je nespočetné množstvo. Nedá sa prečítať ich všetky a aj keby sa dalo, človek by v tom mal len chaos, keďže často si protirečia. Ako bolo písané v jednej z recenzií na túto knihu, ak by ste si mali prečítať len jednu knihu o výchove, neurobíte žiadnu chybu, ak si prečítate práve túto. Je písaná ľahkým, pútavým spôsobom, na správnych miestach vhodne okorenená štipkou humoru. Kniha hovorí o siedmych hlavných témach, ktoré sú vo výchove najdôležitejšie. S tým sa ja osobne stotožňujem, rovnako ako s konkrétnymi výchovnými tipmi. Čo sa týka mňa, v mnohých veciach ma utvrdila a v ďalších dala návod ako pristupovať k výchove ešte lepšie. Oceňujem aj to, že je šitá na slovenské reálie čo je veľkou výhodou oproti knihám, ktoré vyšli na Západe.... celý text
Biľak: Zradca alebo kolaborant?
2018,
Peter Jašek
Biľakova osoba sa často prepierala a prepiera v médiách avšak detailnejší pohľad na tohto človeka doteraz chýbal. Napravila to až kniha Petra Jašeka. Biografia je písaná veľmi svižným štýlom a tak sa dá prečítať na jeden šup. Vďaka nej je možné dozvedieť sa viac o charaktere a motivácii jedného z najnenávidenejších komunistov. To je veľkým prínosom knihy. Mínusom je to, že sa o ňom dalo napísať aj oveľa viac. To súvisí s tým, že kniha vychádza výlučne z literatúry a neboli pri nej použité žiadne archívne zdroje čo je dosť na škodu. Ak by autor využil aj archívy, mohli tam byť ešte mnohé ďalšie zaujímavé veci. Kvôli absencii archívneho materiálu tak nie je možné knihu považovať za vedeckú monografiu, ale "len" za výbornú populárno-náučnú biografiu.... celý text
Po stopách dávnej Bratislavy
2018,
Vladimír Tomčík
Ide o knihu zloženú z článkov, ktoré vychádzali v bratislavskej prílohe denníka SME. Nápad je to dobrý, ale mám k nemu zopár výhrad. Má to byť kniha málo známych zaujímavostí o Bratislave, ale väčšina informácií je dostatočne známa. V knihe je tiež častým javom to, že nadpis len málo súvisí s ďalším textom. Jednou vetou: knižka nenadchne, ale ani neurazí.... celý text
Korupcia
2016,
kolektiv autorů
Kolektívna monografia "Korupcia" pôsobí pomerne uceleným a vyváženým dojmom. Jej editori odviedli veľmi dobrú prácu o čom svedčí aj odkazovanie autorov jednotlivých kapitol na seba navzájom. Autori pri tvorbe knihy vychádzali z dôkladného archívneho výskumu podkutého remeselnou metodologickou zručnosťou. Vhodne bol zvolený aj doplňujúci obrazový materiál. Najväčším prínosom publikácie je jej prvenstvo v tejto oblasti výskumu. Čitateľ sa vďaka nej môže dozvedieť o tom ako sa korupcia vyvíjala na našom území od 18. storočia až po súčasnosť. V každom dejinnom období sa vyskytovali názory, že nikdy nebola taká miera korupcie ako je v súčasnosti. Túto vetu si mnohí povedia i dnes, avšak práve prečítanie tejto publikácie ich pomôže vyviesť z omylu. Korupcia tu bola totiž stále, len sa menili jej formy. I keď je korupcia negatívnym javom, rôznorodá vynachádzavosť našich predkov je fascinujúca. Odhaľovaniu korupcie sa v súčasnosti venujú predovšetkým investigatívni novinári. Preto, kvôli poznaniu širších dejinných súvislostí, by mala byť táto kniha povinnou výbavou každého z nich. Pretože aj keď publikácia neponúka návod ako sa korupcie zbaviť, predostiera jej pomerne podrobný opis v rôznych historických obdobiach a vďaka tomu možnosť ponaučenia pre súčasnosť. Ide o výnimočné dielo, ktoré je skvelým východiskovým bodom pre ďalší výskum dejín korupcie.... celý text
Vavro Šrobár – Osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948
2017,
Ľubomír Olach
Vavro Šrobár je jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín. Značnou mierou ovplyvňoval vývoj slovenskej spoločnosti takmer celú prvú polovicu 20. storočia. Stál pri všetkom dôležitom čo sa vtedy stalo. Preto je zarážajúce, že o tak významnom človeku sa doteraz tak málo popísalo a je takmer neznámy a zabudnutý. Preto som sa potešil, že o ňom vyšiel román. Myšlienka dobrá, avšak realizácia bola veľkým sklamaním. Nechápem ako mohol niekto o takom dobrodružnom živote napísať takú nudnú knihu. Šrobárov príbeh bol nesmierne šťavnatý v každom slova zmysle, avšak tu je podaný ako suchý vecheť. V románe nefunguje prakticky nič. Postavy sú ploché, málo uveriteľné. Málo uveriteľné sú najmä dialógy, či skôr monológy. Vetné konštrukcie sú ťažkopádne a odťažité. V románe musia byť vety na štyri riadky výnimkou, nie samozrejmosťou. Spôsob rozprávania je chaotický. Raz je rozprávačom Šrobár, potom autor, inokedy niekto iný a človek sa v tom dosť stráca. Časové roviny sú tiež pomerne neprehľadné. Nevyznamenala sa ani korektorka, keďže kniha obsahuje nespočetné množstvo preklepov a gramatických chýb. Ďalšou stránkou knihy je jej neobjektívnosť. Šrobár je vykreslený ako takmer výlučne pozitívna osobnosť, ako dobrý strýčko. Vyplýva to z toho, že autorova stará mama bola Šrobárovou neterou. A z toho plynie hlavný kameň úrazu. Ak niekto píše historický román s ktorého hlavnou postavou je rodinne, alebo inak spriaznený, väčšinou to nedopadne dobre. Chýba potom totiž potrebný nadhľad. Šrobár sa v mnohých prípadoch zachoval negatívne, čo sa však v knihe veľkoryso prehliada. Ani slovom tu napríklad nie je spomenutý jeho škandál s obrazmi a dvojročná ministerská účasť v komunistickej vláde je prebehnutá na štyroch bagatelizujúcich stranách. Naopak často je venovaný priestor úplným nepodstatnostiam, ktoré ani nesúvisia so Šrobárom, alebo súvisia len veľmi okrajovo. Čo sa týka faktov, tie väčšinou sedia, i keď aj tu sa nájdu chyby. Napríklad plebiscit o pripojení Spiša a Oravy k Poľsku sa nekonal (v knihe sa píše, že konal), alebo je uvedený dokonca nesprávny dátum Šrobárovej smrti (v knihe 9. 12. 1950, v skutočnosti 6. 12. 1950). Autor ako keby nevedel, či chce písať román, literatúru faktu, spomienky rodiny na Šrobára, alebo historické dielo a nakoniec z toho vznikla zlátanina všetkého spomenutého.... celý text
