• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 17 knih

Nové komentáře u knih Ľubomír Olach

Politik

„Nebolo to vyslovene zlé, ale akosi mi tam niečo chýbalo. Väčšia časť knihy sa zaoberá mladosťou a kariérou v zahraničí, politika na Slovensku prichádza až v závere. Smutné je, že ako popisuje fungovanie vzťahov oligarcha - politik, je určite založené na pravde.“... celý text
— jan7760

---

Lobista

„Určite zaujímavý fiktívny príbeh ambiciózneho mladíka, ktorý sa snaží častokrát nelegálnymi praktikami presadiť záujmy skupín, ktoré si ho najali. Samozrejmosťou života na veľkej nohe sú krásne dievčatá, veľkolepé party a všetko s tým súvisiace. Je to síce fikcia, avšak človek nikdy nevie, odkiaľ zobral autor inšpiráciu...“... celý text
— jan7760

---

Osuský – zabudnutý diplomat

„Na túto knižku som sa veľmi tešil, pretože Štefan Osuský je osobnosť, ktorej sa venuje v slovenskom historickom povedomí nenáležite málo pozornosti. Žiaľ, po jej prečítaní mám veľmi zmiešané pocity. Autor sa rozhodol spracovať túto tému beletristickým spôsobom tak, že okolo relevantných faktov postavil epický príbeh. Na tom by nebolo nič zlé, keby do úst reálnych historických osobností nevkladal fiktívne repliky, ktorých hodnovernosť je v mnohých prípadoch až tragikomická. V knihe sa vyskytuje nepreberné množstvo momentov, pri ktorých sa musí čitateľ zhlboka nadýchnuť, alebo si hrýzť do jazyka. Fiktívne telefonáty s poprednými politikmi vyznievajú naivne groteskne a vrcholom je telefonát s Milanom Hodžom, pri ktorom som mal naliehavý pocit, že mi to niečo nutkavo pripomína. Prišiel som na to. Pripomínalo mi to telefonát Sváka Ragana do Turecka. Druhá kapitola knihy je postavená na princípe rozhovoru Štefana Osuského so študentkou, ktorá mu v USA zapisuje jeho pamäti po roku 1940. Táto časť pôsobí naivne, až neuveriteľne najmä vďaka tomuto fiktívnemu dialógu. Na záver som si skúsil zosumarizovať, koľko strán by bolo potrebných na zhrnutie podstaty knihy očistenej od balastu, ktorý je naozaj rušivý. Podľa môjho odhadu by stačilo 40 strán namiesto 208. Pre mňa je táto kniha sklamaním.“... celý text
— robo22

---

---

Vavro Šrobár – Osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948

„V podstate súhlasím s komentárom Komnenosa. Kniha je napísaná trochu neprehľadne, raz rozpráva Šrobár, raz autor, raz niekto iný, ťažko sa v tom orientuje. Gramatických chýb ako maku, dialógy ťažko uveriteľné. Každopádne, napriek tomu všetkému dávam plný počet hviezd. Prečo? Pretože, ako opäť spomína Komnenos, o Šrobárovi toho bolo napísaného zúfalo málo. Tipujem, že priemerný Slovák vlastne ani veľmi netuší, kto to bol. A to je obrovská škoda a hanba, pretože na piedestále veľkých Slovákov siaha Šrobár pokojne na prvú päťku, možno aj do top 3 (aj napriek veľkej škvrne z konca života). A nech je kniha z formálnej stránky slabá, obsahovo je relatívne presná, je to kniha, ktorá približuje jednu z top osobností slovenskej (aj českej - bez Šrobára by možno bolo iba Česko, alebo Československo výrazne menšie a menej životaschopné) politickej histórie. Preto za ňu autorovi vďaka!“... celý text
— martin_aston

---

Vavro Šrobár – Osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948

„Vavro Šrobár je jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín. Značnou mierou ovplyvňoval vývoj slovenskej spoločnosti takmer celú prvú polovicu 20. storočia. Stál pri všetkom dôležitom čo sa vtedy stalo. Preto je zarážajúce, že o tak významnom človeku sa doteraz tak málo popísalo a je takmer neznámy a zabudnutý. Preto som sa potešil, že o ňom vyšiel román. Myšlienka dobrá, avšak realizácia bola veľkým sklamaním. Nechápem ako mohol niekto o takom dobrodružnom živote napísať takú nudnú knihu. Šrobárov príbeh bol nesmierne šťavnatý v každom slova zmysle, avšak tu je podaný ako suchý vecheť. V románe nefunguje prakticky nič. Postavy sú ploché, málo uveriteľné. Málo uveriteľné sú najmä dialógy, či skôr monológy. Vetné konštrukcie sú ťažkopádne a odťažité. V románe musia byť vety na štyri riadky výnimkou, nie samozrejmosťou. Spôsob rozprávania je chaotický. Raz je rozprávačom Šrobár, potom autor, inokedy niekto iný a človek sa v tom dosť stráca. Časové roviny sú tiež pomerne neprehľadné. Nevyznamenala sa ani korektorka, keďže kniha obsahuje nespočetné množstvo preklepov a gramatických chýb. Ďalšou stránkou knihy je jej neobjektívnosť. Šrobár je vykreslený ako takmer výlučne pozitívna osobnosť, ako dobrý strýčko. Vyplýva to z toho, že autorova stará mama bola Šrobárovou neterou. A z toho plynie hlavný kameň úrazu. Ak niekto píše historický román s ktorého hlavnou postavou je rodinne, alebo inak spriaznený, väčšinou to nedopadne dobre. Chýba potom totiž potrebný nadhľad. Šrobár sa v mnohých prípadoch zachoval negatívne, čo sa však v knihe veľkoryso prehliada. Ani slovom tu napríklad nie je spomenutý jeho škandál s obrazmi a dvojročná ministerská účasť v komunistickej vláde je prebehnutá na štyroch bagatelizujúcich stranách. Naopak často je venovaný priestor úplným nepodstatnostiam, ktoré ani nesúvisia so Šrobárom, alebo súvisia len veľmi okrajovo. Čo sa týka faktov, tie väčšinou sedia, i keď aj tu sa nájdu chyby. Napríklad plebiscit o pripojení Spiša a Oravy k Poľsku sa nekonal (v knihe sa píše, že konal), alebo je uvedený dokonca nesprávny dátum Šrobárovej smrti (v knihe 9. 12. 1950, v skutočnosti 6. 12. 1950). Autor ako keby nevedel, či chce písať román, literatúru faktu, spomienky rodiny na Šrobára, alebo historické dielo a nakoniec z toho vznikla zlátanina všetkého spomenutého.“... celý text
— Komnenos