pistikpistik přečtené 48

Team 2012, Daniel Hevier

No, ja som mal knihu preloženú do češtiny, čo moc nechápem, keďže to napísali slovenskí autori v slovenčine, tak je podľa mňa zbytočnosť to prekladať do češtiny. Jedine, že by fakt už český čitateľ mal problém so slovenským textom? Mám knihy o muzike rád, a práve táto je napísaná formou ako mám rád. To znamená nejaké tie začiatky, ako sa dali dokopy, nejaké raritné fotky, niečo aj o producentoch, ľuďoch zo zákulisia, textároch, autorov hudby, odozvy divákov z netu, pikošky, názory na kapelu od konkurentov (aj celkom nie pozitívny od Hudby z Marsu), pozadie koncertov, rozbory jednotlivých albumov. Tu je ešte pikoškou, že sú tu aj niekedy subjektívne názory autorov napríklad na albumy a tiež sa napríklad nevyhýbali nepríjemným veciam, že hlavne od štvrtého albumu, keď vyšla Paľovi Haberovi sólovka, tak vzťahy neboli najideálnejšie, ale vždy to dali akosi dokopy. Dozvedel som sa napríklad, že šestka bola dokonca pokusom s iným spevákom. To album som si vypočul a v porovnaní s ostatnými to nebol až taký prepadák, len bolo jednoducho úplne iné. Sú tu aj také delikátne kapitoly ako mýty o TEAM, teda ich vyvracanie, alebo sú tu aj predstavené revivalové kapely, tu konkrétne dve, a na tej českej som bol. Teda bolo to perfektné, lebo ten spevák sa na Haberu totálne podobal a mal perfektnú slovenčinu. Bolo to v Čadci na námestí, v rámci hodov, večer, volalo sa to Revival Night a každý rok tam boli zo štyri revivalové kapely. Boli tu aj nejaké novinové ústrižky, hlavne spred 1989, kedže tam bol jeden koncert, ktorý sa nepáčil nejakej redaktorke a tá napísala nie moc priaznivý report a samozrejme v konečnom dôsledku to znamenalo, že aj zlá reklama je reklama. Tiež tu bol šialený list od právnika ako jedna členka zažalovala skupinu, ktorá údajne jej ukradla odpočúvaním pesničku, ktorú si doma spievala, to bolo už ad absurdum. TEAM moc nemusím a nikdy som ich nepočúval, síce ale niečo od nich poznám, ale knihu som prečítal s chuťou a hlavne neskôr ma bavila čoraz viac. Páčilo sa mi to zákulisie a niektoré originálne poňaté kapitoly. Celkom fajn hudobná knižka.... celý text

Hannibal 1999, Ross Leckie

Čiastočne životopisná, čiastočne beletristická kniha o slávnom veliteľovi Kartága, ktorý celý život zasvätil tomu, aby zničil Rím. Kniha mapuje jeho detstvo, až po skonanie. Boje spolu s otcom Hamilkarom. Postáv je v knihe príliš mnoho a často sa budete strácať, kto je kto. Samotná kniha nie je až tak extra. Keď to porovnám napríklad s knihami Mika Waltariho, ktorý si vybral starovekého hrdinu, i keď väčšinou neznámeho, ale jeho osud bol napísaný pútavo, tu to tak nie je. Skôr je to písané faktograficky, to by nevadilo, ale chýba tomu iskra. Hlavne človek čakal na Hannibal Ante Portas a to je odbité snáď na jednej stránke. Po smrti otca dobýja teda Hannibal Hispániu a aj napriek odporúčaniam obrátiť sa na juh od Kartága, pokračoval si iba to svoje a to zničiť Rím. Vydal sa teda cez Alpy, kde po ich prekročení mal v Itálii úspechy, ale klasika, vyčerpal sa. No a tu nechápem tie oslavné ódy na Hannibala, či v historických či vojenských kruhoch. Ísť zlým počasím cez veľhory a stratiť polovicu mužstva mi nepríde ako niečo príliš strategické. Potom najímať rôznych potulných žoldnierov a nadávať na nich, viď Galovia, keď oproti stojí predsa len homogénnejšia a národnejšia armáda Ríma. Bez istoty pomoci z domovského mesta. Áno, vojaci na školách dodnes jasajú nad jeho bitkami, kde zvíťazil počtom, čo z toho keď to vojsko potom stratil pri nezmyselných pochodoch či neskorších bitkách, ktoré jednoducho neodhadol a Rím už poučený len čakal a víťazil. Aj na tejto knihe krásne vidno, že aj keď mala primäť obdivovať Hannibala, u mňa naopak zasa donútila obdivovať Rím za ich neuveriteľnú pragmatickosť, to myslenie viac menej ostať pri zemi, žiadna megalománia, len skvelá taktika, zákulisné ťahy, diplomacia a ešte raz, žiadna megalománia typu prechod cez Alpy, alebo Antiochova logika, prečo majú jeho vojaci brnenie z krokodílej kože a nie z bronzu, keď bronz viac vydrží. Odpoveď, lebo to krajšie vyzerá. Potom ho samozrejme Rím vyprášil. Na začiatku knihy bolo ako jeho otec obdivoval Pyrrha a myslím, že aj Hannibal si niečo z toho Pyrrha zobral. Síce geniálne víťazstvá, ale s diplomaciou, logistikou, politikou, či víziou to bolo horšie. Alebo možno stačilo menej nenávisti voči Rímu, lebo tá vie tiež zatieniť myseľ.... celý text

Red Meat. Kniha třetí 2010, Max Cannon

Opäť sa stretávame s našimi hrdinami. Jedna Citrón a plameňomet či bičovanie, pár návštev Teda so synom v kine, kde to vždy dopadne opileckým škandálom, šialený Nick, ktorý síce nefajčí, ale dá si cudzí prst a samozrejme psycho nápady mliekara Dana. - preboha Nick... ty teda vyzeráš. Ty si sa pobil alebo čo? - no, tak trocha. V parku na mňa vlietlo pár sráčov. Bušili sme do seba, dokiaľ som nezačal zvracať krv. - to by ale mohlo byť vážne. Nechceš vziať do nemocnice? - pokoj Johnsone... to nebola moja krv. - aha. Takže to rebro, čo ti trčí z boku, tiež nie je tvoje? Komiks ako inšpirácie pre šťastný život. He.... celý text

Red Meat. Kniha druhá 2010, Max Cannon

Objavujú sa v tomto druhom diele nové postavičky a samozrejme staré stále vedia rozpútať peklo. Neodporúčam kaderníka. Často sa tu objavuje zábudlivý Wally, ktorý vie nahodiť celkom desivý výraz. Ako hovorí Ted Johnson "Nechutný... to áno. Ale když jsi ženatý, není obscénní nic." Asi najtotálnejšie zlo je sen Teda o ženskom väzení. Objavuje sa tu aj Jenda Citrón. Máme tu príbeh ako išiel Tedov syn s mliekarom Danom na rozvoz a skončil oholený a naliaty na vodárenskej veži. No a bonbónik, v druhej časti sa objavuje tréner Nick. Obľubuje bitky a šialené rady. - ty Johnsone, asi by si mal vedieť, že tvoja kočka je u mňa v bazénu. - mizera mizerná. Prepáč Ken, tá kočka je úplný Jacques Cousteau. V tuto ročnú dobu ju jednoducho z vody nevytiahneš. - asi si mi nerozumel. U mňa v bazénu je tvoja kočka, a naviac veľký šuter a približne meter a pol izolepy. - hmmm. Nespomínam si, že by som použil toľko izolepy... Určite je to moja kočka? Po prečítaní budete mať zasa jasnejšiu predstavu ako to chodí vo svete.... celý text

Red Meat. Kniha první 2009, Max Cannon

Red Meat je taký brutálnejší komiks od arizonského tvorcu Maxa Cannona. Takmer vždy má tri stripy a jediné, čo sa mení je text v bubline. Toto nie je komiks pre každého. Je sprostý, násilný, úchylný, no nie je pre každého. Ja ho milujem. V prvej časti vystupuje Earl. Ani najbizárnejšia postavička vôbec. Čierna ofina na bok, skostnatelá tvár, vypulené oči a pekelné činy. Prenasleduje ho slnko, našiel Santa Clausa v popolnici, v noci tancuje nahý. Stacyho vyhodili, jeho príbehy nič moc, ale strip s Batmanom pekelný, keď mu Batman vysvetľuje, že mu pomáha, keď si oblečie obtiahnutý trikot. Potom tu máme mliekara Dana. Čo si budeme nahovárať, štramák v uniforme, večne naliaty alebo zjetý, večne vymyšľajúci peklá, vždy prejde a rozseká dodávkou nejaké zvieratko a ničí život malej Karen. Pekelnejšie stvorenie je otázne či je. Dobrý je aj večne zjetý kovboj. Nesmieme zabudnúť na Teda Johnsona, údajne je to inšpirácia autorovho otca, ak hej, tak to detstvo musel mať riadne výchovné. Jeho záľuby sú skúšanie sado-maso oblekov, pitie sirupu proti kašľu, stopovanie, lovenie a sťahovanie pudlov, na maškárny bál ide ako nahý lupič, jeho jediný oblek je páska za oči za 97 centov. - prepána, pozri na tie vtáky na telefónnom vedení. - to sú kolíčky na prádelnej šnúre, tati. - fíha. Tak to sú na betón najsilnejšie pastelky proti kaľľlu, čo sa dajú kúpiť bez predpisu. - dal by som si ešte jednu. Tento komiks ak prečítate, pochopíte a hlavne uvidíte svet v jeho najreálnejšej podobe a život už nikdy nebude taký, ako predtým.... celý text

Hádej, kdo je chytřejší než ty 2011, Scott Adams

Tretia časť sa začína už rysovať, ubudlo dinosaura, pribudol šéf a najbrutálnejšie bolo ako bol kráľ Dogbert v Elbónii, ono všeobecne príbehy z Elbónie sú najlepšie. Došlo na nejaké súdne prieťahy a zistíte, že aj keď Dilbert tvrdí, že robota zostrojiť je nemožné, tak popelár ho vyvedie z omylu, upraví zopár drobností a robot je na svete. Dilbert je skvelá znôžka stripov.... celý text

Přineste mi hlavu poslíčka Willyho! 2010, Scott Adams

Druhá časť stripov, stále to nie je graficky dokonalé ako časti neskôr, ale už sa to statočne profiluje. Prekvapuje ma vysoký podiel dinosaura, a absencia ostatných klasický postáv. Najčastejšie je tu klasika Dilbert a Dogbert. "Píšem dopis tomu čmuchalovi prezidenta Busha. - Nemyslíš snáď... - Millie, ich kokršpanjela. Koho si myslel ty?" A už vtedy Dogbert chcel zotročiť svet. "Nechápem, že psy celé hodiny vydržia len tak sedieť a na nič nemyslieť."... celý text

Jak vydrhnout velrybě stoličku 2010, Scott Adams

Prvá kniha stripov, kde bezkonkurenčne najlepší je o sovietskom psovi, ktorý príde za Dogbertom a následná komunikácia: "... a vašim bohom je Donald Trump? - Myslím, že to ešte nie je oficiálne." Úplne vizionárske. A samozrejme nemožno nespomenúť kapitalizmus v Elbónii.... celý text