Viaby
přečtené 214
Morituri
2014,
Elena Eleková
O starobe a umieraní písať s poetikou, si vyžaduje nadhľad, citlivú povahu a vieru v človeka. Autorka píše o prostredí, ktoré je jej dôverne známe, a preto je príbeh desivo uveriteľný a hrá všetkými farbami. Jej rozprávačský talent je neodškriepiteľný a melanchólia, ktorá vás pri čítaní opantá, je v téme, ktorá sa dotýka nás všetkých, pochopiteľná a očakávaná. Nemocnice mi nekompromisne zapáchajú, ale postava Dušany v knihe vonia. Empatiou a ľudskosťou. Btw - Nazvať nevydatú ženu slamienkou (y) je poetické a zároveň smutnopravdivé, ale o tom je "elekovský" štýl písania.... celý text
