2052 - sci-fi poviedky přehled
Stanislav Hoferek
https://www.databazeknih.cz/img/books/17_/170021/2052-sci-fi-poviedky-170021.jpg
3
3
3
Čo prinesie budúcnosť? Ako sa bude žiť? Ak si dávate tieto a podobné otázky, táto kniha je pre vás. Zbierka poviedok, ktoré ukazujú rôzne možnosti, kam sa dostane náš svet a kam sa dostaneme my, ľudia. Spoznajte iné planéty i samého seba, vynálezy z oblasti medicíny či jednoduchý boj ľudskosti a ľudskej lenivosti. Poviedky sú krátke, dobre sa čítajú a výborne sa hodia pre ľudí, ktorí sa radi zamýšľajú nielen nad budúcnosťou. Zvierka vznikla po tom, čo sa nestihla poslať trojica poviedok do súťaže. K prvým trom poviedkam postupne pribudli ďalšie a všetky spĺňajú zadané podmienky, ktoré robia písanie znovu o niečo náročnejšie. Dostať na 3 až 5 strán príbeh, postavy, prostredie, zápletku i humor nie je nič jednoduché, ale výsledok stojí za to.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize 2052 - sci-fi poviedky. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Príjemné čítanie pre milovníkov scifi. Krátke poviedky, na ktoré si človek vždy nájde čas. Niekotré boli lepšie, niektoré horšie.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha 2052 - sci-fi poviedky v seznamech
| v Přečtených | 7x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Knihotéce | 2x |
| v Chystám se číst | 2x |
Autorovy další knížky
| 2012 |  Vodná planéta I: Rovní a ešte rovnejší |
| 2013 |  2052 - sci-fi poviedky |
| 2012 | 15 slov a osudov |
| 2012 |  10 slov a osudov |
| 2013 | Rozprávky na čítanie |
Páči sa mi autorov štýl - krátke, jednoduché vety, v ktorých sa človek nestráca a ktoré ladia s malým rozsahom poviedok. Na mnohých miestach pôsobia ako divadelné hry - popisujú jednotlivé úkony hlavných postáv, vyvíjajú sa vo forme dialógov a odohrávajú sa na jednom mieste. Predstavujem si oponu a osvetlené javisko.
Najviac mi imponovala poviedka Humanita, nostalgická a smutná, napísaná citlivo, pôsobiaca veľmi vyspelo.
Vo všetkých ostatných však cítiť autorovu neskúsenosť a "nevypísanosť", a preto poviedky nepôsobia dostatočne zrelo. Nestačí mať len ideu a cieľ, pred písaním by pomohlo mať nejakú schému, ako sa k danému cieľu dopracovať.
...a konce poviedok ma jednoducho nedokázali naplno uspokojiť.