Ako sa (ne)buduje sen: 1945-1990 přehled
Róbert Beutelhauser
Keď sa v roku 1945 skončila vojna, celý svet bol presvedčený, že ľudstvo sa počas šiestich rokov veľmi veľa naučilo a nastáva obdobie, keď sa štáty budú rešpektovať, politici budú konflikty riešiť dohodami a ľudia budú k sebe lepší. Aká bola realita? Vojaci sa ešte nestačili ani vrátiť domov a politici už rozdelil svet na dva tábory - socialistický a kapitalistický, medzi ktorými sa začala takzvaná studená vojna. Vojna síce bez bojových frontov, no plná nenávisti, hrozieb a strachu... A pretože súčasťou sveta je i Slovensko, v tejto časti našej hrôzyplnej histórie okrem toho, že si priblížime všetko dôležité, čo sa udialo na našom území v druhej polovici 20. storočia, zároveň zistíme, ako sa skončil jeden sen. Sen o lepšej, spravodlivejšej spoločnosti, v ktorej sú si všetci rovní.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Ako sa (ne)buduje sen: 1945-1990. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Ako sa (ne)buduje sen: 1945-1990 v seznamech
v Přečtených | 1x |
ve Čtenářské výzvě | 1x |
Autorovy další knížky
2012 | Barbarskí Slovania |
2013 | Od porážky k porážke - Slovensko v stredoveku |
2018 | Za všetko (ne)môže Štúr |
2019 | Zbohom monarchia, vitaj republika |
2016 | Turci, Habsburgovci a iné pohromy |
Skvelá bodka za sériou. Celkovo klobúk dole pred autorom, lebo písať dielo o dobe, ktorá ešte má svojich pamätníkov a v spoločnosti na ňu panujú rôzne názory, musí byť celkom fuška. On to podľa mňa zvládol dôstojne. Za veľmi dôležitú považujem aj poslednú kapitolu Aké to bolo?, v ktorej sa autor pokúša vyvracať najznámejšie argumenty, ktorými niektorí obhajujú socializmus. Dúfam, že sa knižka dostane k čo najväčšiemu počtu mladých (a možno aj ich rodičov/starkovcov).
PS: Hoci v podstate žiadna informácia pre mňa nebola nejako zásadne nová, aj tak ma knižka zvláštne dojímala, nanovo vo mne odkrývala povedomie o absurdite a krutosti danej doby. Ono to asi tak je, že keď sa deťom/mladým snažíte hovoriť o niečom zlom, hľadať tie správne slová a hranicu toho, čo ešte znesú, to zlo zrazu v kontraste s ich nevinnosťou/nevedomosťou pôsobí ešte horšie.