Alexander Moyzes přehled

Je výsadou i povinnosťou každej novej umeleckej generácie, aby prišla s novým programom, aby v reakcii proti starému, konvenčnému a akademickému hľadala svojské kvality výrazové a tvarové. Skupina mladých slovenských skladateľov, ktorá sa pred štvrťstoročím hlásila o slovo v zatuchnutom ovzduší vtedajšieho hudobného života u nás, nemohla sa však uspokojiť iba s bojom proti diletantizmu, provincionalizmu a epigónstvu; jej hlavnou úlohou bolo hľadať samý zmysel a smer vývoja modernej slovenskej hudby v časoch nanajvýš nepriaznivých. Zostane trvalou zásluhou týchto skladateľov, že sa orientovali správne, že sa v chaose a protirečeniach doby primkli k tým silám smerom, ktoré boli životodarné a životaschopné. Alexander Moyzes zohral v tomto zložitom procese veľmi závažnú úlohu. On svojím dielom prvý postuloval program mladej generácie. Školený v jednom z centier vývoja novej hudby, Prahe, rozhľadený po svete ako málokto predtým, skoro rozpoznal, na čo vo vývoji svetovej hudby treba nadviazať. Je pritom príznačné, že nová umelecká orientácia znamenala preň i hlbšie videnie národnej a spoločenskej problematiky. Ak zo začiatku prevládala u neho tendencia zmocniť sa nových výrazových prostriedkov, zosilňuje sa neskôr snaha nadviazať na pozitívne národné tradície. V syntéze oboch týchto zložiek vytvára potom Moyzes základné diela modernej slovenskej hudby. Jej rozvoju slúžia a slúži aj rozsiahla skladateľova činnosť pedagogická a verejná. Takto je Moyzesova životná tvorba tiež výrečným svedectvom cesty, akú slovenská hudba prešla za štvrťstoročie svojho vývinu, bezpochyby najvýznamnejšie z celých dejín našej hudobnej kultúry. Z týchto základných úvah vychádza pri skúmaní Moyzesovho neuzavretého, no jasne vyhraneného životného diela dr. Ladislav Burlas vo svojej monografii. Ako žiak Alexandra Moyzesa mal dr. Burlas príležitosť sa zoznámiť nielen s jeho skladateľským dielom a pedagogickými zásadami, ale aj dôverne poznať Moyzesa - človeka a jeho umelecké názory. Práca sa zaoberá celkovou charakteristikou nášho hudobného umenia v dobe, keď začal Alexander Moyzes svoju umeleckú činnosť. Moyzesovo skladateľské dielo je rozdelené do troch tvorivých období, a to podľa kritérií hudobno-štýlových. V období prvom (1928 - 1933) dochádza ku slohovej kryštalizácii, ako i k vyhraneniu celkového umleckého postoja Alexandra Moyzesa. Druhé tvorivé obdobie (1934 - 1947) charakterizuje Moyzesova orientácia na prehĺbenie obsahovej stránky svojej hudby a dosiahnutie špecifického národného tónu. V treťom tvorivom období, ktoré ešte nemožno považovať za ukončené, dochádza k zobrazeniu ideove progresívnych námetov, k tlmočeniu problémov osobných a všeľudských, k novému prehĺbeniu národnosti a ľudovosti hudobno-výrazových prostriedkov. Alexander Moyzes ako autor siedmych symfónií a súčasne i ako autor prvej slovenskej symfónie vôbec, zastáva dôležité miesto pri formovaní znakov slovenskej symfonickej hudby, jej národného štýlu. Preto sa orientuje autor tejto monografie na charakteristiku znakov Moyzesovho symfonizmu, čím prispieva i k hlbšiemu skúmaniu vlastností súčasného slovenského hudobného umenia.... celý text