Aténsky ľud proti občanovi Sokratovi / Obrana Sokratova přehled
Alexander Bröstl , Platón , Július Špaňár
https://www.databazeknih.cz/img/books/14_/146097/bmid_atensky-lud-proti-obcanovi-sokratov-BOE-146097.jpg
4
7
7
Z pôvodnej Platonovej Obrany Sokratovej vieme, že ľuďom sa nepáčila metóda kladenia dotieravých otázok, pomocou ktorej filozof skúmal svet. Z hľadiska svojho okolia pôsobil Sokrates ako čudák: neuznával materiálne hodnoty, zároveň odsudzoval i podporoval aténsku demokraciu a nebál sa smrti (čo vyšlo najavo počas procesu). Autor podrobne opisuje mechanizmus demokracie v jej ranom štádiu a na príklade procesu známeho z dejín filozofie, pričom z neho vyvodzuje poučenie i pre dnešné časy.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Aténsky ľud proti občanovi Sokratovi / Obrana Sokratova. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Aténsky ľud proti občanovi Sokratovi / Obrana Sokratova v seznamech
| v Právě čtených | 1x |
| v Přečtených | 7x |
| v Knihotéce | 2x |
| v Chystám se číst | 1x |
| v Chci si koupit | 1x |
Útle 50 stranové dielko, skôr esej ako kniha od profesora Alexandra Bröstla o reáliách jedného súdneho procesu ktorý do súčasnosti formuje spôsob nášho náhľadu na podstatu súdneho procesu, ľudské práva a česť. Oboznamovanie pána profesora s týmto historickým procesom je nie len čitateľsky zaujímavé ale aj veľmi podnetné.
Sokrates ako otec učenosti a skromnosti vlastného nič nevedenia nás učil to, čo sme žiaľ po toľkých stáročiach zabudli. A to, že ak chceme pomáhať druhým musíme poznať podstatu vecí aby sme nie len že neoklamali iných ale hlavne neoklamali sami seba. Preto by sme sa mali zaoberať, a to každodenne tým, čo pre človeka tým najväčším dobrom a to diskutovaním o cnostiach a iných veciach. Ich skúmaním sme schopný triezvo prehodnotiť naše miesto vo svete a byť schopný konať v zhode s tým ako by sme konať mali. Práve týmto premýšľaním sa podľa Sokrata majú formovať tí najschopnejší.
Nie som si istý či sa už v niektorej eseji o tom nezmienil, ale Periklova smútočná reč o demokracií obsahuje aj zaujímavé zmienky ktoré nám súčasníkom unikajú: „... podľa zákonov majú všetci rovnaké práva ak ide o súkromné záujmy, pokiaľ však ide o spoločenský významné ... sa ľudia uprednostňujú podľa toho v čom vynikajú podľa schopností“. Sme ako spoločnosť reálne schopný zabezpečiť aspoň jeden z týchto fundamentov demokracie ?
A čo alegória na politickú elitu : môže pastier ktorému zverili stádo hovoriť že je dobrým pastierom keď sa stádo zmenšilo a ovce sú choré a neduživé ?
A čo prísaha aténskeho ľudového sudcu, že nepovolí aby jeden človek zastával v jednom roku 2 úrady či jeden úrad zastával dve obdobia po sebe? Nie je práve toto ukážkou toho čo je to demokracia ?
Myslím že som už spomínal fakt, že Gréci pri svojej filozofií, vede a rozvinutej kultúre nepoznali význam slova právo, právo v normatívnom zmysle. Na jeho miesto posadili ideu spravodlivosti a dobra. Aj po určitej kritike viem pochopiť ich „antinormativizmus“, ktorý je v právnom povedomí dodnes a právnikom ako aj ľuďom robí problémy dodnes. Na druhej strane ale aj samotný prípad Sokrata dokumentuje prípad kedy sa je nutné podvoliť zákonom aj keď sú zjavne nespravodlivé. Sokrates hoci mohol utiecť pred prísnym rozsudkom, sa rozhodol niesť jeho účinky, aby tak neodporoval platnému zákonu.