Calvin a Hobbes přehled

09.11.2023

„Ahoj chrobáčik, to som ja. Áno, strážim. Jedného chalana u nás v ulici. Hej, jasne, tu malú obludu... Hmm? No, zatiaľ bez problémov.“ Prvá kniha nás zhruba zoznamuje s malou atómovou náložou energie a výmyslov a s jeho najlepším kamarátom tigrom Hobbesom. Asi najlepšie momenty sú s tou dievčinou, čo ho stráži a peklo bolo u riaditeľa. Fakt zábavný komiks. „Ahoj Calvin. Čo je, strčil si hlavu do mixéru? Ale každopádne je to zlepšenie.“ Zuzka rules.

12.01.2023

„Horší by to už mohlo bejt, jedině kdyby nás plavat učila ta sadistická holka, co mně chodila hlídat!!!“ Keď môj obľúbený mirec88 dal Calvinovi a Hobbesovi 5*, napriek tomu, že si jeho názorov na komiksy veľmi vážim, pýtal som sa v duchu: neprehnal to? Nuž... ani nie. Je to fakt skvelá komiksová kniha s kúzelnými okamihmi, ktoré, nebojím sa to napísať otvorene, dosahujú temer až filozofický rozmer. Rieši sa tu život, Boh, otázky, na ktoré niet odpovedí, hovadiny v televízii, zastaranosť vojenskej technológie, osud a samozrejme to, kam pôjdeme po smrti (do Pittsburghu?). To je veľmi nečakané, ak uvážime, že hlavným hrdinom je nukleárna bomba pardon šesťročné hyperaktívne dieťa a jeho plyšový, teda živý, teda ako sa to vezme, proste tiger. Netradičné spojenectvo je neskutočne rozkošné, pôvabné a magické. Je v ňom obsiahnutá detská hravosť a pritom dospelácka vážnosť. Detská jednoduchosť, hraničiaca s naivitou, vie (ne)paradoxne najlepšie vystihnúť útrapy života, zamyslenia a slepé uličky našej pozemskej existencie. Billovi Wattersonovi sa podaril husársky kúsok: krásne zachytil zvláštny, ako keby až snový detský čas, kedy okolo nás zúri reálny život, ale my si ho absolútne nevšímame a utekáme von, aby sme páchali veci, na ktoré keď spomíname s odstupom desaťročí, premýšľame, ako je možné, že sme ich vôbec prežili. Pri tejto katastrofe zhmotnenej v tele malého dieťaťa sa treba najviac mať na pozore vo chvíľach, keď je dlho zavretý vo svojej izbe a nevychádzajú z nej žiadne podozrivé zvuky. Calvinovi (rezignovaní) rodičia by si zaslúžili Nobelovu cenu za mier. Hoc treba objektívne dodať, že mama chcela dievčatko a otec jazvečíka a to, že to bude fakt zlé, pochopil už keď v pôrodnici prvý raz zbadal „tú scvrknutú opicu“, ktorá je očividne fyzickým zhmotnením desiatich rán egyptských. Ani neviem, čo by som na tom skritizoval. Možno ma trochu nudili Calvinove (pardon, medziplanetárneho nebojácneho prieskumníka Sekáča) vesmírne dobrodružstvá, nepozdávalo sa mi zľahčovanie šikany a 128 strán je „len“ na stripy predsa len asi trochu priveľa. Ale zas sťažovať si na to je ako sťažovať si, že ste nedostali dvojposchodovú čokoládovo-marcipánovú tortu, ale trojposchodovú. Pointy sú úžasné, rovnako tak hlášky, dialógy a monológy. Do komentárov na knihy a komiksy zvyknem dávať hlášku, ktorá ma zaujala najviac, ale tu ich bolo tak veľa, že vybrať jednu bolo prakticky nemožné. Čas na tigrie objatie!