Chladný měsíc nad Babylonem přehled

08.04.2024

A ja že koho mi pripomína parádna obálka. Pozerám do anotácie... a BUM! Mike Mignola. Wow, pecka. Michael McDowell ma v minulosti zaujal relatívne skvelými Elementálmi, takže akonáhle vyšla jeho ďalšia knihu z osemdesiatok, Chladný měsíc nad Babylonem (TO je názov!), tešil som sa. A treba povedať, že prvých 100 strán je báječná plavba. Už ten odporný, bezohľadný, krutý, nemilosrdný úvod v člne! Následne tempo spomalí, začneme sa viac piplať v postavách, vzťahoch a atmosfére, ale na čučoriedkovej (!) farme som sa cítil ako doma, keďže McDowell patril k autorom, ktorí mali radi svoje postavy, bavilo ich tráviť čas v ich spoločnosti a tým pádom to bavilo aj čitateľa. Tešil som sa, ako ďaleko ma zavedie návšteva plná zlých ľudí, neveselých ekonomických podmienok a smrteľne nebezpečných, ale z podstaty nie zákerných (na rozdiel od ľudí) hadov. Žiaľ, zvyšných cca 200 strán je o ničom. Kladné postavy miznú z deja a nahradia ich záporné, ktorým sa z princípu nedajú držať palce. To by ale nevadilo. Postava predsa nie vždy nutne musí byť sympaťák roka, však. Problém je, že v spoločnosti takých odľudov vás absolútne nebaví tráviť svoj čas. Občas sa vyskytne niečo explicitne hororové, ale to, čo mohlo pôsobiť sviežo a dravo v 80. rokoch, pôsobí v roku 2024 (kedy sa ku mne kniha dostala) ako únavná žánrová rutina. Príbeh ma ku koncu už vôbec nezaujímal, otravovalo ma čítať ho a ku koncu som bol z toho všetkého rozčarovaný a polomŕtvy. Ako ma Michael nadchol svojou prvou knihou, tak ma schladil druhou. V r. 2016 vznikla filmová adaptácia nazvaná Cold Moon a stála za veľké hov... Nemusíte mi veriť, ale potom nevravte, že som vás nevaroval.