Človek a osud přehled
Leopold Szondi
Kniha obsahuje tri Szondiho štúdie - Človek a osud, Jazyky nevedomia: symptóm, symbol a voľba a Cesta poľudštenia - a je vôbec prvým prekladom Szondiho diela do slovenského jazyka. Zaujme svojou nevšednou životnou filozofiou a vhľadom do menej známeho prúdu hlbinnej psychológie, ktorý sa opiera o analýzu rodinného nevedomia. Úvodnou štúdiou publikácie je práca Doc.MUDr.Hrdličku, CSc. a MUDr. M.Blatného, DrSc., ktorá bola publikovaná v 5. čísle časopisu Česká a Slovenská psychiatria pod názvom "Analýza osudu: život a dielo Leopolda Szondiho."... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Človek a osud. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Človek a osud v seznamech
v Přečtených | 3x |
v Knihotéce | 2x |
v Chystám se číst | 3x |
v Chci si koupit | 1x |
Rodák z Nitry, ktorý sa svojim teoretickým konceptom pokúsil o precedentnú syntézu obsahov nevedomia s genetickými predispozíciami, ponúka prostredníctvom knihy Človek a osud náhľad do svojej práce. Po Freudovi, ktorý mapuje nevedomie prostredníctvom symptómov, Jungovi, ktorý vidí jazyk nevedomia v symboloch prichádza Szondi s psychológiou osudu- anankelógiou (z grečt. ananké - osud). Presah nevedomia v živote každého človeka vidí endokrinológ, genetik a psychiater v aktoch voľby - tzn. voľba v láske, priateľstve, profesii a chorobe je latentne podmienená nevedomím. Autor teda vyhlasuje, že po symptómoch a symboloch je pudový akt voľby tretím jazykom nevedomia. Keďže svoje gény replikujeme prostredníctvom dedičnosti, prichádza Szondi s pojmom "rodinné nevedomie", ktoré je pre psychológiou osudu nosným termínom, asi ako pre Freudovcov ego a Jungovcov kolektívne nevedomie. Rodinné nevedomie je osobným rezervoárom pre zdedené obsahy, ktoré môžu byť aj patologické - abnormálne chorobné faktory - konduktory. Ako racionálny skeptik hviezdičku uberám, napriek tomu, že podobné skeptické pocity pravdepodobne prežíval čitateľ aj pri Freudovi, avšak hlbšie pochopenie psychodynamiky ukazuje, že otec nevedomia až tak neprepálil.