Človek na ulici přehled
Ivan Horváth
https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/336634/mid_clovek-na-ulici-fUa-336634.jpg
5
4
4
V edícii Zlatým písmom vychádzajú základné diela slovenskej literatúry. Dielo Ivana Horvátha (1904 – 1960), spisovateľa, advokáta, diplomata, znalca výtvarného a filmového umenia, je dokladom modernistických tendencií v slovenskom umení. Horváthovo sociálne a umelecké cítenie sa premietlo do jeho literárnej koncepcie: svet nie je jednoznačný, každý ho vidí inak, niekto lyricky, niekto dramaticky, niekto číro realisticky. Táto viacpólovosť videnia sa v diele Človek na ulici (Bratia Jurgovci, Laco a Bratislava) odráža v autorskom mozaikovitom svete plnom krásneho smútku, prchavých pocitov šťastia, rozličných podôb lásky a obrázkov z vtedajšej bohémskej Bratislavy.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Človek na ulici. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Keby novelu Laco a Bratislava napísal nejaký Francúz, Angličan či Američan, čítal by ju celý svet.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Človek na ulici v seznamech
| v Právě čtených | 1x |
| v Přečtených | 6x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Knihotéce | 5x |
| v Chystám se číst | 1x |
| v Chci si koupit | 1x |
Autorovy další knížky
| 1928 |  Človek na ulici |
| 1981 |  Vízum do Európy |
| 2019 |  Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920–1930 |
| 1973 | Dom s dvoma amormi |
| 1987 | Dielo |
Zbierka próz od Ivana Horvátha ma milo prekvapila. Napriek utlmenej dejovosti mi táto lyrizovaná próza neprekážala, lebo autor lyrizuje skôr situáciami než jazykom. Vyzdvihnúť chcem predovšetkým novelu Laco a Bratislava, ktorá nespočetnými odkazmi na dobové umenie priniesla sviežu perspektívu. Ako čitateľ som sa dokázal vžiť do postavy Laca, ktorý nastúpil na vysokú školu do veľkého, neznámeho mesta. Novela sa zameriava skôr na jeho osobné prežívanie a pocity, ktoré sú u mladého človeka, prirodzene, zmiešané. Niekedy je radostný a hltá život plnými dúškami, inokedy ho pochytí melanchólia a najradšej by sa pred všetkými uzavrel. Aj napriek tejto pocitovej rozpoltenosti si však autor udržuje nadhľad. Vie, že bez dobrého nie je zlé, a bez zlého zase nemôže existovať to dobré. Bolo to teda pre mňa osviežujúce a hravé čítanie, ktoré podľa autorovho zámeru oscilovalo medzi snom a realitou.
„I Laco uznával, že polievka a múčnik sú veľmi rozdielne jedlá a predsa sa na ten istý obed jedia.“