Moriartyho nástupci přehled

16.11.2024

No tak jo, tahle série se nakonec docela zvedla. Plné čtyři hvězdy to sice nejsou, ale na pouhé tři to taky shodit nechci. Příběh mě bavil, tentokrát chyběla hluchá místa a opět - překvapivě drsné scény. Mínusy jsou pořád stejné - občas v příběhu cukneme, jakoby poskočila gramofonová deska a lidé jsou nakresleni trapně podobně.

28.12.2023

Za mňa doteraz asi najlepší diel. Jednak sa rieši osobný prípad (je to od scenáristu trochu zákerné a na prvú dobrú, ale faktom je, že akonáhle v niečom figuruje unesené dieťa, čím menšie, tým lepšie, tak to proste zapôsobí na každého normálneho človeka, čo uznáva aj Čierny Tom a to už je vážne čo povedať), jednak atmosféra stemnieva a začína byť reálne nebezpečná (nechcem tvrdiť, že našim tri plus jedna hrdinom pri prvých dobrodružstvách nič nehrozilo, ale tu už ozaj ide do tuhého, zjavne sa ocitli v hre, na ktorú sú primladí a ich nepriatelia sú príliš starí, skúsení, mocní, schopní všetkého a nejaká trápna vražda pre nich nepredstavuje absolútne žiaden problém) a jednak sa objavuje šokujúci twist so Sherlockom, hoc samozrejme je to asi najznámejší zvrat v jeho kariére, ale aj tak to má silný dopad ako na ústrednú štvorku (OK, beriem, mačka Watson pôsobí dojmom, že jej to je vcelku fuk), tak na nás. Schválne som si nezisťoval, ako sa séria po dejovej stránke vyvíja doma vo Francúzsku, kde vyšlo viac častí, ale hovorím si, že ak budú postupne hrdinovia ostarievať, tak to skutočne môže byť v budúcnosti ešte nesmierne zaujímavé, ale tiež temné a dojemné. Pokojne sa môže stať, že sa z detského nezbedného dobrodružstva na konci nezostane nič a pretransformuje sa to na drsný londýnsky triler (aj keď to by som chcel asi veľa, ale predstava je to pekná). U (inak skvelých) komiksov Josefa Vybírala často kritizujem absenciu bonusov, takže tentokrát ma príjemne prekvapilo, že je prítomné slovo tvorcov na záver. Ťahá sa cez celú stranu a uvádza príbeh v trochu inom svetle. Úžasná bola i retro dvojstrana; až si človek želá, aby bol takto poňatý celý niektorý z nasledujúcich zošitov. Ako minule, i tentokrát ma jemne rušili novodobé výrazy (intoš, týpek), ktoré sa asi mali pokúsiť v čitateľovi vyvolať dojem „pouličného slovníka“, ale skrátka sme na konci 19. storočia, nehodí sa to sem. Ale to je fakt detail. Už menší detail je, že mi akčné finále pripadalo trochu nezrozumiteľné; ani pri druhom čítaní som úplne nerozumel, kto na koho kedy vystrelil, kto čo urobil alebo prečo kto niečo neurobil; akcia nie je ilustrátorovou silnou stránkou, na rozdiel od pozoruhodnej, jedinečnej výpravy (tentokrát navštívime múzeum voskových figurín).