Daredevil: Rok jedna přehled

24.02.2022

Rok jedna je obľúbená vec. Dočkal sa ho nielen Batman a jeho verný učeň Robin, ale i Wonder Woman alebo Green Arrow. Koncom 80. rokov svojou trochou do mlyna prispel legendárny Frank Miller (Batman: Návrat Temného rytíře, Batman: Rok jedna, Sin City, 300) s Daredevilom, aj keď pre poriadok treba dodať, že v origináli sa jeho run volá Daredevil: The Man Without Fear. Frank sa okolo Diabla z Hell´s Kitchen motal už dávno predtým (viď. Daredevil: Na černé listině), ale „iba“ ako ilustrátor. Ale už ako „len“ ilustrátor Miller zbavil Matta Murdocka nevierohodných superhrdinských pátosov a spravil z neho „obyčajného“ muža riešiaceho prevažne problémy s newyorskou mafiou v čele s Kingpinom. Daredevil samozrejme JE superhrdina, ale nesedia mu súboje s príšerami, nadpozemskými entitami, vesmírnymi hrozbami. Nehodí sa do tímu. Je to osamelý hráč. Miller to pochopil, zasadil slepého advokáta chudobných do realistického prostredia plného špiny, temnoty, nebezpečných uličiek a temných nocí. Z tohto geniálneho ťahu komiksy čerpajú dodnes. Neskôr sa Miller do sveta Muža bez strachu viackrát vrátil, už i ako scenárista. Koncom 80. rokov vyrozprával fanúšikom zrod a prvý rok Daredevilovej kariéry. Origin je to nadštandardný, hoci neprekvapivý. Nájdete v ňom všetko, čo budete čakať. Elektru, Sticka, Foggyho, naznačenie vecí s mamou. Na strane druhej, toto nie je kritika, lebo dané záležitosti tu „museli“ byť, keďže patria do Daredevilovho kánonu a formovali (a stále formujú) ho ako postavu. Matt v Roku jedna zatiaľ ešte nedisponuje kostýmom. Robí chyby. Učí sa za pochodu. Vytvára si svoj vlastný rebríček hodnôt. Hoci je scenár neoriginálny, je svižne napísaný. Nuda nemá šancu. Scenár upaľuje dopredu v divokom, miestami až závratnom tempe (detstvo, otec, nehoda, škola, pomsta). Miestami možno až príliš zbesilo (výcviku je venovaných 8 strán, z toho dve tvorí jeden nemý obrázok na dvojstrane). Zarazilo ma, že Matt tu vlastne zabije nevinnú ženu (!) a nič z toho nie je vyvodené a de facto okamžite sa na to zabúda, čo som nepochopil. Chýbalo mi náboženstvo, ktoré k Mattovi patrí a tu temer nie je. Dialógy sú chytľavé, postavy skvelé, vzťahy dynamické. Navyše, neviem, čím to je, ale vždy, keď čítam Daredevila mám dobrú náladu. Ešte lepšia je tradične perfektná kresba Johna Romitu Jr. (Spider-Man: Hobgoblin, Eternals od Gaimana). Millera si ako komiksovú kultovú ikonu vážim, ale jeho kresbe som nikdy neprišiel na chuť a veľakrát som si vravel, že by práveže bolo najlepšie, ak by "iba" písal scenáre a ich pretavenie do výtvarnej podoby prenechal iným. Tu sa to stalo a je to fakt lepšie. Úderný ilustrátor výborne pracuje nielen s hektikou dennej štvrte za bieleho dňa, ale i s opačným extrémom: keď sa na Pekelnú kuchyňu nekompromisne znesie hlboká noc a spolu s tieňmi začne do ulíc vychádzať kriminálna časť obyvateľstva. Vydanie disponuje dvojstranovým úvodným slovom redaktora Ralpha Macchia z roku 1994.