Dějiny plné omylů přehled
Stephen Weir
Dějiny jsou katalogem chyb a omylů a kniha Dějiny plné omylů s podtitulem: "Nejhorší rozhodnutí a ti, kdo ji mají na svědomí vrhá světlo" na padesát tři z nich. Autor knihy, Stephen Weir, začíná Adamem a Evou, jejichž chyba spočívala v konzumaci zakázaného jablka, a pak pokračuje řadou katastrofálních omylů či chyb od starověku až do moderní doby – od trojské války až k tragédii v Gallipoli, od bostonského pití čaje až ke skandálu Enron, od slavných postav dávných dob, jako byli Kleopatra nebo Nero, až k postavám naší současnosti např. Churchill či Mugabe. Speciálně pro českého čtenáře je publikace obohacena o doplňující texty z českých dějin od PhDr. Romana Vondry, Ph.D. Ve třech závěrečných kapitolách objasňuje a analyzuje důvody i souvislosti významných událostí, které ovlivnily následující vývoj země. Na jejich počátku stála rozhodnutí, která lze s odstupem času, jakož i vzhledem k jejich důsledkům rovněž zařadit mezi nejhorší rozhodnutí v historii českého národa. Bohatě ilustrovaný titul obsahuje více než 60 barevných fotografií a obrázků uváděných událostí a přináší též 20 podrobných barevných map, které ukazují, na kterých místech světa k těmto událostem došlo.... celý text
Literatura faktu Historie
Vydáno: 2009 , PerfektOriginální název:
History's Worst Decisions, 2005
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Dějiny plné omylů. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (5)
Prečítané na oddelení úrazovej chirurgie Kysuckej nemocnice v Čadci.
Každý sa dopúšťame omylov. Niekto väčších, iný menších. A vraj len hlupák svoje chyby opakuje...
Takmer som v robote prišiel o ruku (chválabohu všetko vyzerá byť nateraz v poriadku), takže bolo fajn prečítať si o omyloch iných. Tie ich mali častokrát ďalekosiahle následky.
Poučné a zaujímavé čítanie pre každého. Len mi nesadol štýl, akým je kniha napísaná.
- Posledné slová patria sarkastickému Lukianovi zo Samosaty, ktorý vo svojej dráme dokonale vystihol márnosť telesnej túžby:
MENIPPUS: Ukáž mi Helenu, ja ju nedokážem nájsť.
HERMES: Táto lebka patrila Helene.
MENIPPUS: Tak pre toto z Grécka vyplávala flotila tisícich lodí, pre toto zomrelo toľko Grékov aj barbarov a ľahlo popolom toľko miest?
HERMES: Ale ty si ju nikdy nevidel živú! Inak by si takisto tvrdil, že kvôli takej žene sa oplatí trpieť! Keď vidíš vyschnuté, vyblednuté kvety, môžu sa ti zdať škaredé, ale keď sú v plnom kvete, ich kráse sa nič nevyrovná.
MENIPPUS: Vieš, Hermes, jedna vec má prekvapuje: ako je možné, že si Achájci neuvedomili, za akú nestálu vec bojujú, a ako rýchlo tá krása pominie...
HERMES: Prepáč, Menippus, nemám čas tu s tebou moralizovať. Nájdi si miesto na ležanie, kdekoľvek chceš, ja musím priviesť ďalších mŕtvych. -
v 2 dieli by mohli byť tieto omyli 1. Matovičova vyhra vo volbách 2.4Ceský hatrick v hokeji a olympijske zlato 3. Zamatova revolucia 1989 to su len namety na bonus čo je aj v tejto knihe
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Dějiny plné omylů v seznamech
v Přečtených | 25x |
v Doporučených | 4x |
v Knihotéce | 17x |
v Chystám se číst | 7x |
Dejiny plné mužských omylov s dôrazom na stupiditu Britov, pomaly 80 % textu o Britoch, nuda, únavné, ach bože, koho už len tí briti s malým b zaujímajú, neznášam čítať ich dejiny, dejiny skutočného zla a bezkonkurečnej chamtivosti a arogancie, toľko som sa v živote načítala o nich, že už dávno sú pre mňa najmenej zaujímavým národom na tejto Zemi, viac ma zaujímajú tie mravce pod kameňom v afrických Rwenzori... no a kapitola sama o sebe: za neovládateľné mužské ego a vlastnú blbosť môže Eva, na to pamätajte! Stále o tom istom, je to veľmi, veľmi nudné a bez hodnoty... pre istotu vycapený portrétik nejakej ženy, ktorá ani nemá príbeh v knihe, či je to Alexandra? Tak tá ani nemá čo tam robiť, mal by tam byť Nikolaj.
Vidno, že je to zbierka písaná v rámci dovoleniek, neviem, kto je ten autor, akú má profesiu, nič som o ňom nenašla, ale takú subjektívnu zbierku vie každý štandardný grafomaniak spísať bez väčších problémov s pomocou wikipedie a pár zdrojov. Ako laik ešte ako tak mám slušne načítané černobyľské a napoleonské udalosti, tak vnímam túto knihu fakt skôr ako školské zadanie cez leto napíšte knihu o najväčších omyloch v dejinách. Radšej ju berte s veľkou rezervou a to vôbec nenarážam na výber, veď na to má každý právo; vybrať si, čo považuje za najväčšie omyly v dejinách človeka.
U mňa je to to, v čom sa orientujem najlepšie a súdim tak, že:
1. Napoleonovo rozhodnutie odovzdať sa do rúk Britom bola fatálna chyba! Mal mašírovať do Ruska, bolo by totiž pod úroveň pre cára Alexandra, keby sa tak choval k francúzskemu cisárovi, ako sa zachovali hentí globálni chamtivci. Napoleon by svoj záver života prežil omnoho dôstojnejšie, o tom som presvedčená. Síce v bolestiach (rakovina žalúdka), ale dôstojnejšie.
2. Stalinovo uprednostnenie Lysenka pred Vavilovom je donebavolajúca chyba, ktorá vzala život mnohým a dievčatko s vrkôčikmi v Kyjeve dnes stojí uprostred veľkých obručí so smutnou tvárou. Lysenko bol absolútne neschopný v agronómii. Vďaka tomuto rozhodnutiu Ukrajinci aj Rusi pokračovali v štafete masívneho hladomoru, ktorý mohol riešiť schopnejší, múdrejší a vlasteneckejší Vavilov. A Stalin zasypával svoju krajinu traktormi, ktoré slúžili tak akurát ako muzeálne exponáty. Tu nechcem obhajovať Lenina, stojí však za spomienku o jeho inteligencii, pretože kým bol on pri žezle, Vavilov mal voľné ruky a ak si dobre pamätám, Lenin Lysenkovi nedôveroval pre nedostatočné vedomosti v pestovaní plodín v rôznych pásmach.
3. Rozpad Československa. Z dlhodobého a geopolitického hľadiska to vnímam ako chybu. Tak aspoň sme urobili Nemčúrom radosť.
Tieto tri veci mi tak napadli pri čítaní či teraz. Ešte je napríklad asi škoda, že Fíni odmietli nezávislosť, ktorú im v listine ponúkala Katarína Veľká. Čo sa tu spomína, že Nežná revolúcia bola omylom, tak to by som brala skôr ako prirodzené prebratie štafety z východu, konkrétne z Číny (pekinské povstanie, jar 1989, zabití študenti). Čínska udalosť sa ako mor rozšírila do európskych krajín, presne ako kedysi kýchol Paríž (Franc. revolúcia) a Európa dostala nádchu. A pekinskú jar by som určite neoznačovala za omyl v dejinách.