Démon chlast II. - Nalej, hrozí absťák...! přehled
Johny Peťko (p)
Kniha, ktorú práve držíte v rukách, je jeho voľným pokračovaním. Mapuje autorove vysokoškolské časy v súvislosti s rozvíjajúcou sa závislosťou na alkohole. Prenesie vás do rokov Nežnej revolúcie, zákulisia VŠMU v Bratislave, počiatkov vysielania Fun rádia či internátneho študentského života v Mlynskej doline, ako aj za múry psychiatrie. Autentická spoveď v reálnom čase, na reálnom mieste, so skutočnými postavami a pravdivými, nie raz mrazivými, príbehmi o živote s nálepkou alkoholik. A na tvrdo... Kniha je obohatená o autorove citáty a myšlienky zo sociálnej siete a o obrazy výtvarníčky Lucie Rubeljovej.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Démon chlast II. - Nalej, hrozí absťák...!. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Démon chlast II. - Nalej, hrozí absťák...! v seznamech
v Přečtených | 3x |
v Chystám se číst | 1x |
Autorovy další knížky
2017 | Démon chlast I. - Nalej, hrozí vytriezvenie...! |
2019 | Démon chlast II. - Nalej, hrozí absťák...! |
Po prečítaní druhého dielu som si pozrel nejaké rozhovory s autorom a tam hovorí dobre. Možno až moc dobre. A pravé to je škoda, že to čo hovorí na prednáškach viac nepretavil do knihy. Mám pocit, že skoro vôbec. V knihe sa dočítam iba ako naháňal baby, ako baby pretiahoval a ako s babami pil. Pre človeka, čo sa snaží prestať piť to moc nedáva. Opakujem, ako pri prvom diely, píšem to ako niekto, kto si tým peklom prešiel, tak nemám pocit, že by sa človek dočítal, čo ho čaká, alebo čím si prechádza, ale iba to, že keď sa nalejete, tak skončíte v posteli s nejako cudzou babou. Aj to sa stáva, ale ja si pamätám skôr iné veci. Asi aj autor si ich prežil, ale nepíše o nich a práve možno tie by ľudí prinútili sa zamyslieť, či je to pitie fajn. Napríklad, že keď zvraciate krv, tak to ide ťažko umyť aj z kúpeľne, alebo ako ste si musel zahryznúť do duritky, aby ste sa napili, lebo ruky vypovedali poslušnosť. Tremor. Ťažký tremor. A to sú len také lightky na odľahčenie. Dvojka bola troška lepšie napísaná, ale skutočne ma zaujímali iba tie pasáže z psychiatrickej liečebne. Inak dosť som mal aj pocit z knihy, že akoby pomohli až hospitalizácie, blázninec a až vtedy človek sa rozhodne prestať. Ale to nemusí byť nutne pravda. Stačí povedať si dosť, je to zlé, návšteva lekára a ide to aj samo. Len človek musí chcieť. Dokonca sa to dá bez liečenia a chémie, sám so to tak mal. Kľúčové sú tri body. 1 . Uvedomiť si, pozor máme veľký problém. 2. Ako som sa tam dostal, tak aj sám sa z toho musím dostať. Čiže žiadne výhovorky na kamarátoch, krčmy, ťažký život. Môžem si za to iba sám. Lekári pomôžu, veľmi pomôžu, ale to rozhodnutie abstinovať je iba na mne a iba ja ho spravím a uskutočním. 3. Doživotná abstinencia. Žiadne ďalšie diskusie, žiadne možno raz jedno malé vychladené pivko. To je jed, hadí jed. Sám hovorím, že nie je ťažké nepiť, to dokáže kde kto, ale nepiť a zároveň zasa začať žiť, to je ťažké. Ale aj napriek výhradám k štýlu knihy, aspoň je dobré, že roznáša posolstvo, upozorňuje na obrovský problém v slovenskej spoločnosti a poukazuje, aký dokáže byť alkohol nebezpečný. V tomto mu fandím a je dobré, že sa na to dal.