Dobyvačné armády přehled

20.09.2024

Galova kresba je monumentální ve svých detailech a propracovanosti, skvěle zapadá do temného fantasy světa jež spolu s Dionnetem stvořili. Škoda, že předčasné skonal a nestihl toho namalovat o mnoho více. Jinak úroveň příběhů ať už těch kratších, jakýchsi střípků ze světa dobyvatelů nebo delší Arnova pomsta a honba za triumfálním vítězstvím, si drží vysokou žánrovou kvalitu. Poslední černobílá povídka Katedrála je pak takovou třešinkou na dortu.

21.11.2022

Kresba predčasne zosnulého (zomrel v r. 1994 ako 52-ročný) Francúza Jeana-Claudea Gala je rovnaká, ako v Diosamante: veľkolepá, úchvatná, kapitola sama osebe, precízna, svojím spôsobom geniálna, nezameniteľná, nezabudnuteľná, „barokně rafinovaná“, nádherne orientálna, epicky pompézna, ohromujúca. Gal sa vyhral s každým (aj fakt kvázi najnepodstatnejším) detailom tak mocne, až je to pomaly až rušivé. To všetko s fantastickými farbami (pôvodne bol komiks čierno-biely a už to akiste bola krása, ale po dodatočnej kolorizácii je to ozaj perla). Scenár od Jeana-Pierrea Dionneta (u nás týmto debutujúceho, „troška“ oneskorene) fantastickú kresbu nemal šancu tromfnúť. V komiksoch je samozrejme „fajn“ mať kvalitný scenár, ale sú výnimky, kedy je príbeh podružný a ide o výtvarné orgie. Toto vždy platilo u Gala. Niektoré panely sú omračujúce, ale príbeh ma až tak nebavil a o postavách si trúfam tvrdiť, že sú neviditeľné. Tak obludne detailná a pritom gigantická kresba má tendenciu pohlcovať príbeh, nech by bol akokoľvek výnimočný, čo tento nie je. Oceňujem historicko-fantazijný nádych a magicky drsnú atmosféru; temer som čakal, kedy spoza skaly vyskočí Thorgal alebo aspoň Conan. Bonusy tvorí 4-stranové Dionnetove úvodné slovo a 11-stranový čierno-biely komiks Katedrála, ktorý vyšiel v r. 1986 vo francúzskom časopise Pilote a kuriózne je, že ho napísal Bill Mantlo, marvelácka legenda majúca pero v X-Menoch, Hulkovi, Fantastická štvorka alebo v Spider-Manovi, teda človek, ktorý sa ku Galovi očividne vôbec nehodí. Po dočítaní finálnej „šokujúcej“ pointy som si povedal (ironicky) : „No jasné, už v tom Billa cítim“. Tá pointa je totiž naozaj naivná a úsmevná, o logike nehovoriac a hlavne som ju čakal od chvíle, ako architekt kráľovi povedal, že mu „to“ povie až po dostavaní. Situáciu tak zachránila Galova skvelá kresba (v realite mám pre podobné gigantické stavby, katedrály atď. slabosť). Dobyvačné armády sú krásna komiksová kniha, viac ako dvesto strán komiksu na kvalitnom „tvrdom“ papieri, k tomu pevná väzba, červená lacetka...