Dom hluchého přehled

25.02.2023

Nie je úplne jednoduché naladiť sa na autorov štýl, udržať pozornosť pri tom počte postáv, udalostí a plávaní v čase. Na druhú stranu, pokúsiť sa vysvetliť čo sa vlastne so slovenskom po prvej svetovej vojne až do prítomnosti dialo, prečo je aké je, prečo ľudia ktorí tu žíjú sú akí sú, to jednoduché nie je tiež. Nečakajte žiadne doslovné odpovede, ale keď vydržíte, určite budete k pochopeniu nášho malého národa so šialenou históriou oveľa bližšie. Ako doplnok ku knihe odporúčam autorovu knihu Atlas zabúdania, jednotlivé udalosti a fakty vám ešte viac priblíži vďaka autentickým dokumentom. Piatu hviezdu dávam za autorovu odvahu o niečo takéto sa vôbec pokúsiť, za tú číru výpovednú hodnotu a pre to, lebo sa o týchto veciach rozpráva hanebne málo. A ľudia zabúdajú. ŠIalene rýchlo a dôkladne zabúdajú.

06.02.2023

„Potom sa rozdelilo Československo a Slováci začali odznova. Nebolo to pre nás, pravdaže, nič nové. My tu večne s niečím začíname, máme s tým množstvo skúseností. Sme totiž národ začiatočníkov. Nič u nás nemá dlhé trvanie. Treba rozdupať predchodcov a postaviť sa opäť na štart. Začínali sme nanovo v roku 1918, 1938, 1945, 1948, 1968, úplne nanovo v roku 1989 a znovu v 1993, potom v roku 1998 po Mečiarovi… Naša národná choroba je ťažká strata pamäti. Preto sa vždy zvykli vynoriť tí istí ľudia a tváriť sa, že im vymenili hlavu. Alebo hlavu vymenili všetkým ostatným.“
„Keď niekto začne hovoriť o rovnosti a láske k ľudstvu, hneď sa začnú plniť väzenia a popraviská. V mene lásky, samozrejme.“ Po brežianskej Stalinovej ulici, bývalej Hitlerovej, bývalej Masarykovej, budúcej Štefánikovej, sa tmolili podivné postavičky. Niesli so sebou dejiny, hoci o tom nevedeli.
Dejiny jedného národa premietnuté na pôdorys jedného mesta, jednej rodiny. Autor umne navliekol novodobú históriu slovenského národa na kruh členov neveľkej rodiny, aby nám vyrozprával dejinné udalosti ich pohľadom. Pohľadom malého, obyčajného človeka, ktorý chcel len žiť svoj život a mať kľud. Podarilo sa mu to s pozoruhodnou obratnosťou, príbeh sa dobre a ľahko číta, aj v tých smutných kapitolách. Keď sa rozprávač dostane do obdobia svojej dospelosti, poklesne na úrovni a neštíti sa ani najoplzlejších vulgarizmov. Čitateľ by mal mať základné vedomosti z našej histórie od r. 1918.
Kniha je plná zaujímavých myšlienok, napríklad:
„Muž je ako Slnko. Žiari stále rovnako silno. Kým ovšem nie je práve za mrakom. Žena je zas ako Mesiac, stále iná – štvrť, spln, nov, polmesiac. Nevyspytateľná, stále sa mení, nikdy nie je tá istá.“
„Je to krásne, ako sa katolíci upínajú na sväté relikvie. A jedným dychom pritom zdôrazňujú, že na pozemskom svete nezáleží. Hmota nie je nič a duch je všetko.“
85%