Dom hluchého přehled
Peter Krištúfek
Ak prestanete počúvať, môžete celkom stratiť sluch. Alfonz Trnovský, praktický lekár z malého mesta Brežany, sa celý život snaží zachovávať zdanie žiarivého, šťastného a spokojného človeka, ale skutočnosť je iná. Nechce počuť vlastné svedomie. A zatiaľ sa okolo neho nezadržateľne valí 20. storočie. Štyri režimy, židovská otázka, politické procesy, ŠTB... A rozličné ženy, ktoré má tak rád. Komu patrili kosti náhodne objavené v záhrade? Román Dom hluchého čitateľa prevedie dejinami Slovenska od tridsiatych po deväťdesiate roky v rozprávaní jeho syna Adama, ktorý sa prišiel rozlúčiť s domom, od ktorého sa nikdy nevedel odpútať. Rozpráva o vzťahu otca so synom a o súvislostiach medzi minulosťou a pamäťou, ktoré môžu byť veľmi prekvapivé.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Dom hluchého. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (14)
„Potom sa rozdelilo Československo a Slováci začali odznova. Nebolo to pre nás, pravdaže, nič nové. My tu večne s niečím začíname, máme s tým množstvo skúseností. Sme totiž národ začiatočníkov. Nič u nás nemá dlhé trvanie. Treba rozdupať predchodcov a postaviť sa opäť na štart. Začínali sme nanovo v roku 1918, 1938, 1945, 1948, 1968, úplne nanovo v roku 1989 a znovu v 1993, potom v roku 1998 po Mečiarovi… Naša národná choroba je ťažká strata pamäti. Preto sa vždy zvykli vynoriť tí istí ľudia a tváriť sa, že im vymenili hlavu. Alebo hlavu vymenili všetkým ostatným.“
„Keď niekto začne hovoriť o rovnosti a láske k ľudstvu, hneď sa začnú plniť väzenia a popraviská. V mene lásky, samozrejme.“ Po brežianskej Stalinovej ulici, bývalej Hitlerovej, bývalej Masarykovej, budúcej Štefánikovej, sa tmolili podivné postavičky. Niesli so sebou dejiny, hoci o tom nevedeli.
Dejiny jedného národa premietnuté na pôdorys jedného mesta, jednej rodiny. Autor umne navliekol novodobú históriu slovenského národa na kruh členov neveľkej rodiny, aby nám vyrozprával dejinné udalosti ich pohľadom. Pohľadom malého, obyčajného človeka, ktorý chcel len žiť svoj život a mať kľud. Podarilo sa mu to s pozoruhodnou obratnosťou, príbeh sa dobre a ľahko číta, aj v tých smutných kapitolách. Keď sa rozprávač dostane do obdobia svojej dospelosti, poklesne na úrovni a neštíti sa ani najoplzlejších vulgarizmov. Čitateľ by mal mať základné vedomosti z našej histórie od r. 1918.
Kniha je plná zaujímavých myšlienok, napríklad:
„Muž je ako Slnko. Žiari stále rovnako silno. Kým ovšem nie je práve za mrakom. Žena je zas ako Mesiac, stále iná – štvrť, spln, nov, polmesiac. Nevyspytateľná, stále sa mení, nikdy nie je tá istá.“
„Je to krásne, ako sa katolíci upínajú na sväté relikvie. A jedným dychom pritom zdôrazňujú, že na pozemskom svete nezáleží. Hmota nie je nič a duch je všetko.“
85%
Knihu radím do top kníh, čo som prečítal. Výborné od prvej po poslednú stránku, hoci nie každému sa podarí nastaviť na autorove rozprávanie, chce to trochu času a hlavne dať príbehu šancu. A potom sa čitateľ dozvie, ako to bolo s povstaním (niečo som už počul, najmä bradatý vtip, kedy sa pýtali osemdesiatročného partizána, že prečo nebol na poslednom stretnutí a on povedal, že tých mladých už nepozná a tak sa s nimi nemá o čom porozprávať), ako s udávaním (nielen ľudí, ale aj tempa a zmyslu života), ako sa vlastne za komančov žilo a tým sa zdvíha rúško poodhaľujúce tajomstvo, prečo je to u nás na Slovensku tak, ako to je a prečo mnohí stále tvrdia, že za vlády mrzkej svoloče, bolo dobre - a pritom nebolo. Nebohému autorovi ďakujem, že túto knihu napísal a ja sa k nej určite vrátim - veľmi rád. Aby som si pripomenul, že dobre nebolo, ale znesiteľne teraz je.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Dom hluchého v seznamech
v Právě čtených | 1x |
v Přečtených | 62x |
ve Čtenářské výzvě | 18x |
v Doporučených | 10x |
v Knihotéce | 85x |
v Chystám se číst | 52x |
v Chci si koupit | 8x |
v dalších seznamech | 1x |
Autorovy další knížky
2012 | Dom hluchého |
2014 | Ema a smrtihlav |
2013 | Atlas zabúdania |
2008 | Šepkár |
2009 | Mimo času |
Nie je úplne jednoduché naladiť sa na autorov štýl, udržať pozornosť pri tom počte postáv, udalostí a plávaní v čase. Na druhú stranu, pokúsiť sa vysvetliť čo sa vlastne so slovenskom po prvej svetovej vojne až do prítomnosti dialo, prečo je aké je, prečo ľudia ktorí tu žíjú sú akí sú, to jednoduché nie je tiež. Nečakajte žiadne doslovné odpovede, ale keď vydržíte, určite budete k pochopeniu nášho malého národa so šialenou históriou oveľa bližšie. Ako doplnok ku knihe odporúčam autorovu knihu Atlas zabúdania, jednotlivé udalosti a fakty vám ešte viac priblíži vďaka autentickým dokumentom. Piatu hviezdu dávam za autorovu odvahu o niečo takéto sa vôbec pokúsiť, za tú číru výpovednú hodnotu a pre to, lebo sa o týchto veciach rozpráva hanebne málo. A ľudia zabúdajú. ŠIalene rýchlo a dôkladne zabúdajú.