Drevená dedina přehled
František Hečko
V Drevenej dedine sa autor usiluje zachytiť prechod od dediny patriarchálnej a kapitalistickej k dedine socialistickej, ktorá prechádza od primitívnej individuálnej malovýroby k družstevnej veľkovýrobe a spolu s tým premieňa i celý svoj charakter, svoje spoločenské vzťahy, svoj predstavový svet, celé svoje životné zacielenie. Autorovi sa podarilo preniknúť a absorbovať všetky nekonečné podrobnosti tejto zmeny. Téma románu je o združstevňovaní povojnového slovenského vidieka. Dej sa odohráva na Orave, hlavnú tému deja tvoria osudy troch generácií roľníckej rodiny. Dej sa točí hlavne okolo postavy starého Púplavu, ktorý po skončení druhej svetovej vojny začne organizovať nový život v dedine a bojuje za opätovné vybudovanie osady Mrzáčky, ktorú na sklonku vojny vypálili nemeckí vojaci.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Drevená dedina. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Děj knihy dost vyjadřuje dobu, v níž ji autor napsal. Jde o dobu politických procesů, přičemž zde jsou nastíněny vztahy na tehdejším venkově. Přesto se mi Ptáčníkovo nebo Řezáčovo dílo líbilo víc.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Ocenění knihy (1)
1952 -
Státní cena za literaturu
(próza)
Kniha Drevená dedina v seznamech
v Právě čtených | 1x |
v Přečtených | 17x |
ve Čtenářské výzvě | 1x |
v Knihotéce | 32x |
v Chystám se číst | 4x |
v Chci si koupit | 2x |
v dalších seznamech | 1x |
Autorovy další knížky
1986 | Drevená dedina |
1960 | Červené víno |
1959 | Svatá tma |
1982 | Červené víno 1 |
2001 | Červené víno 1 (1. a 2. časť) |
Prečítala som 1. vydanie z r. 1953. Musela som po internete hľadať staré výrazy ako napr. záčin, palesáky, nemce - bolo toho veľa, čomu som už nerozumela. Neľutujem. Podľa rozprávania pamätníkov tej doby, autor príliš neprikrášľoval. Dokonca na začiatku knihy som neverila, že to prešlo cenzúrou, takú ostrú kritiku som v tejto tzv. tendenčnej knihe naozaj nečakala. Ani na konci kniha nie je príliš sladká, odráža ako realitu tak i naivitu presvedčených komunistov:
príklad zo str. 565-566 (téma je združstevnenie dobytka, schôdza prípravného výboru) Ondro Zoba: " - ale ja sa nebudem dívať, ako mi nejaký družstevný blázon katuje moje hovädá!"
Štefan Jandek Zobu poteší: "... Ja sa od svojich neodlúčim - i keď budú v družstve, predsa len budú moje..."
- "To je rúče slovo," prisvedčí predseda, "a tak by mali hovoriť aj ostatní gazdovia."
- "Veď by vraveli, keby mali družstvo v rukách," sprieči sa Matej Pjontek - "ale kto mu je na čele? Domkári, troškári, polštvrtkári z Mrzáčky a štvrtkári z Dolného konca!"
- "A Jožko Grajciar?" - opýta sa zlostne Pavo od Múčiny // občianskym menom Pavol Zoba//
- "To je jeden! Ale ostatní... Robotníci z píly nám majú rozkazovať? Zeme nie sú dosky... Ondra Zobu ste vytisli..."